|
9.dubna : Vážení uživatelé, vkládat zde odkazy na různé e-shopy a stránky je přísně zakázáno, je to porušení Pravidel. Takové příspěvky budou smazány. Děkujeme za pochopení! 9.dubna : Vaření na chatě či chalupě bez stresu: Tipy na vaření z jedné pánve nebo hrnce. 1.dubna : Jak vznikla záhada ďáblova trojúhelníku: Odhalil ji už Kolumbus? |
|
|
sunny2 napsal(a):
A viete co ma napadlo? ako sa prejavuje to ze sa "nemam rada"?
myslela som si doteraz, ze sa rada mam, ale tak nejako niekedy nad tym pochybujem. nie som typ, co by myslel v prvom rade len a len na seba, ale niekedy sa vlastne ani sama v sebe nevyznam...
To je divne, ja tiez neviem jednoznacne ukazovatele...:-)))) Ja sa asi nemam uplne rada fyzicky... Teda mam pocit, ze moja "dusa" by mala patrit do ineho tela. Do ineho myslim vyzorom. Som obrovska a citim sa taaak krehko, to je rozpor. :-DDD
ja nemam napriklad pocit, ze by som sa nemala rada, skor som sa mala rada asi az prilis, ale tak nezdravo, egoisticky.
Myslis, ze sa nemas rada? Ci?
Není tady
ja si praveze myslim, ze sa mam rada... tak normalne... nemozem povedat, ze napr. nie som spokojna so svojim telom... ale ani ze spokojna som... je to take normalne. proste je to moje, tak ho tak beriem...
ale niekedy si myslim, ze keby som sa mala "radsej" tak si v istych situaciach nenecham skakat po hlave alebo sa napr. trapit... neviem, mam take obdobie ze NEVIEM DNES NIC...
Není tady
sunny2 napsal(a):
ja si praveze myslim, ze sa mam rada... tak normalne... nemozem povedat, ze napr. nie som spokojna so svojim telom... ale ani ze spokojna som... je to take normalne. proste je to moje, tak ho tak beriem...
ale niekedy si myslim, ze keby som sa mala "radsej" tak si v istych situaciach nenecham skakat po hlave alebo sa napr. trapit... neviem, mam take obdobie ze NEVIEM DNES NIC...
Ha ha, pozitiiivne. 
Není tady
Ja som príliš netrpezlivá a výbušná. S tou trpezlivosťou sa snažím vychádzať a musím povedať, že sa mi darí netlačiť veci. Ale výbušnosť! Tá prudká sila, ktorá vo mne narastá a už sa teší, kedy môže vyjsť na povrch. Je to hlavne v takých situáciách, kedy ľudia robia hlúposti a hlúpo reagujú...a pre mňa je to ako keby "živná pôda" dať niekomu najavo, že je hlupák.....s týmto si naozaj neviem rady. Niekedy sa mi zadarí nereagovať alebo ak, tak s nadhľadom a hlavne s láskou v srdci. Vlastne som si uvedomila, že keď cítim lásku sama k sebe a cítim sa žiarivo, štastne, plná neuveriteľne teplých lúčov, tak viem s nadhľadom a hlavne veľmi pozitívne a s kľudom reagovať na hlúposti ľudí. Len keby týchto láskyplných dní som mala čím ďalej tým viac.....

Není tady
Emma napsal(a):
Ja som príliš netrpezlivá a výbušná. S tou trpezlivosťou sa snažím vychádzať a musím povedať, že sa mi darí netlačiť veci. Ale výbušnosť! Tá prudká sila, ktorá vo mne narastá a už sa teší, kedy môže vyjsť na povrch. Je to hlavne v takých situáciách, kedy ľudia robia hlúposti a hlúpo reagujú...a pre mňa je to ako keby "živná pôda" dať niekomu najavo, že je hlupák.....s týmto si naozaj neviem rady. Niekedy sa mi zadarí nereagovať alebo ak, tak s nadhľadom a hlavne s láskou v srdci. Vlastne som si uvedomila, že keď cítim lásku sama k sebe a cítim sa žiarivo, štastne, plná neuveriteľne teplých lúčov, tak viem s nadhľadom a hlavne veľmi pozitívne a s kľudom reagovať na hlúposti ľudí. Len keby týchto láskyplných dní som mala čím ďalej tým viac.....
jeje, vybusna som aj ja, ako dynamit.... A ludska hlupost ma vie vytocit do nepricetnosti.....
Není tady
faf napsal(a):
sunny2 napsal(a):
A viete co ma napadlo? ako sa prejavuje to ze sa "nemam rada"?
myslela som si doteraz, ze sa rada mam, ale tak nejako niekedy nad tym pochybujem. nie som typ, co by myslel v prvom rade len a len na seba, ale niekedy sa vlastne ani sama v sebe nevyznam...To je divne, ja tiez neviem jednoznacne ukazovatele...:-)))) Ja sa asi nemam uplne rada fyzicky... Teda mam pocit, ze moja "dusa" by mala patrit do ineho tela. Do ineho myslim vyzorom. Som obrovska a citim sa taaak krehko, to je rozpor. :-DDD
ja nemam napriklad pocit, ze by som sa nemala rada, skor som sa mala rada asi az prilis, ale tak nezdravo, egoisticky.
Myslis, ze sa nemas rada? Ci?
Souhlasím s faf - i já jsem dost egoista a sobec. Nemám problémy se svým sebevědomým - alespoň ne vědomé. Podvědomé zřejmě ano.
Já si myslím, že mít se ráda není jen to, zda to tak vědomě cítíme ("mám se ráda"), ale zda se chováme tak, abychom žily jak nám to vyhovuje. Zda si dopřejeme reálný hmatatelný šťastný život. Já mám třeba partnerské problémy (viz výše) a trápím se tím. Zároveň se mi nedaří otěhotnět, přitom si to moc přeju. Takže mám pocit, že se asi nemám ráda správně, protože jinak bych si dovolila mít partnera i dítě a být šťastná. Z nějakého důvodu je ale od sebe asi odháním.
Možná proto, že se nemám doopravdy ráda, jen jsem spíš doopravdy pyšná.
Není tady
Emma napsal(a):
Ja som príliš netrpezlivá a výbušná. S tou trpezlivosťou sa snažím vychádzať a musím povedať, že sa mi darí netlačiť veci. Ale výbušnosť! Tá prudká sila, ktorá vo mne narastá a už sa teší, kedy môže vyjsť na povrch. Je to hlavne v takých situáciách, kedy ľudia robia hlúposti a hlúpo reagujú...a pre mňa je to ako keby "živná pôda" dať niekomu najavo, že je hlupák.....s týmto si naozaj neviem rady. Niekedy sa mi zadarí nereagovať alebo ak, tak s nadhľadom a hlavne s láskou v srdci. Vlastne som si uvedomila, že keď cítim lásku sama k sebe a cítim sa žiarivo, štastne, plná neuveriteľne teplých lúčov, tak viem s nadhľadom a hlavne veľmi pozitívne a s kľudom reagovať na hlúposti ľudí. Len keby týchto láskyplných dní som mala čím ďalej tým viac.....
Emma - naprosto přesně jsi popsala i můj problém. Strašně mě vytáčejí některý lidi a dávám jim to sežrat. Ovšem jsem tak rafinovaně agresivní, že je nepošlu do pr... rovnou, zabalím jim to naopak do růžové mašle, takže je to zasáhne mnohem víc než kdybych jim rovnou vynadala. To by se aspoň mohli bránit, ale takhle jsou bezbranní. Někdy přesně takhle válcuju i svého přítele a cítím, jak se kroutí a svíjí, ja mu beru sebevědomí 
Není tady
avalonka napsal(a):
Emma napsal(a):
Ja som príliš netrpezlivá a výbušná. S tou trpezlivosťou sa snažím vychádzať a musím povedať, že sa mi darí netlačiť veci. Ale výbušnosť! Tá prudká sila, ktorá vo mne narastá a už sa teší, kedy môže vyjsť na povrch. Je to hlavne v takých situáciách, kedy ľudia robia hlúposti a hlúpo reagujú...a pre mňa je to ako keby "živná pôda" dať niekomu najavo, že je hlupák.....s týmto si naozaj neviem rady. Niekedy sa mi zadarí nereagovať alebo ak, tak s nadhľadom a hlavne s láskou v srdci. Vlastne som si uvedomila, že keď cítim lásku sama k sebe a cítim sa žiarivo, štastne, plná neuveriteľne teplých lúčov, tak viem s nadhľadom a hlavne veľmi pozitívne a s kľudom reagovať na hlúposti ľudí. Len keby týchto láskyplných dní som mala čím ďalej tým viac.....
Emma - naprosto přesně jsi popsala i můj problém. Strašně mě vytáčejí některý lidi a dávám jim to sežrat. Ovšem jsem tak rafinovaně agresivní, že je nepošlu do pr... rovnou, zabalím jim to naopak do růžové mašle, takže je to zasáhne mnohem víc než kdybych jim rovnou vynadala. To by se aspoň mohli bránit, ale takhle jsou bezbranní. Někdy přesně takhle válcuju i svého přítele a cítím, jak se kroutí a svíjí, ja mu beru sebevědomí
Hotovy tank. :-)))))
Není tady
avalonka napsal(a):
faf napsal(a):
sunny2 napsal(a):
A viete co ma napadlo? ako sa prejavuje to ze sa "nemam rada"?
myslela som si doteraz, ze sa rada mam, ale tak nejako niekedy nad tym pochybujem. nie som typ, co by myslel v prvom rade len a len na seba, ale niekedy sa vlastne ani sama v sebe nevyznam...To je divne, ja tiez neviem jednoznacne ukazovatele...:-)))) Ja sa asi nemam uplne rada fyzicky... Teda mam pocit, ze moja "dusa" by mala patrit do ineho tela. Do ineho myslim vyzorom. Som obrovska a citim sa taaak krehko, to je rozpor. :-DDD
ja nemam napriklad pocit, ze by som sa nemala rada, skor som sa mala rada asi az prilis, ale tak nezdravo, egoisticky.
Myslis, ze sa nemas rada? Ci?Souhlasím s faf - i já jsem dost egoista a sobec. Nemám problémy se svým sebevědomým - alespoň ne vědomé. Podvědomé zřejmě ano.
Já si myslím, že mít se ráda není jen to, zda to tak vědomě cítíme ("mám se ráda"), ale zda se chováme tak, abychom žily jak nám to vyhovuje. Zda si dopřejeme reálný hmatatelný šťastný život. Já mám třeba partnerské problémy (viz výše) a trápím se tím. Zároveň se mi nedaří otěhotnět, přitom si to moc přeju. Takže mám pocit, že se asi nemám ráda správně, protože jinak bych si dovolila mít partnera i dítě a být šťastná. Z nějakého důvodu je ale od sebe asi odháním.
Možná proto, že se nemám doopravdy ráda, jen jsem spíš doopravdy pyšná.
Ja neviem, Av, neberies to uz vsetko prilis filozoficky? Podla mna ludi, ktori sa uplne skutocne, vedome aj podvedome maju radi, je strasne malo. A nemyslim, ze by si nemohla otehotniet preto, ze sa nemas rada, nie?
Stava sa, ze cim viac zena tuzi, tym menej to ide, akysi blok. Toto ma uplne fascinuje....
Ja ti budem drzat palceky, neboj, vyjde to. Mozno sa treba uvolnit.
A partnerske problemy ma snad kazdy,do urcitej miery. Ci sa mas alebo nemas rada, v takom vztahu aky popisujes sotva hra nejaku velku ulohu. Keby si napisala, ze zijes s ozranom, alebo tyranom, tak poviem, ze sa rada nemas ani trochu, ale takto? Obcas to nie je tak celkom iba na nas, ako zivot vyzera.... Niekde moznosti pdla mna koncia.
Ale mozno sa mylim a je to moj skresleny nazor....
Není tady
Ja strasne obdivujem ludi, ktori su schopni vytlct z kazdej situacie pre seba nieco pozitivne. Teda vytlct myslim tak obrazne, vo svojom vnutri. Jednoducho sa zamerat hlavne na pozitiva a s negativami sa bez uhony na psychike zmierit.
To su podla mna ludia, ktori sa maju radi, Aspon tak to citim ja.
Není tady
faf napsal(a):
avalonka napsal(a):
Emma napsal(a):
Ja som príliš netrpezlivá a výbušná. S tou trpezlivosťou sa snažím vychádzať a musím povedať, že sa mi darí netlačiť veci. Ale výbušnosť! Tá prudká sila, ktorá vo mne narastá a už sa teší, kedy môže vyjsť na povrch. Je to hlavne v takých situáciách, kedy ľudia robia hlúposti a hlúpo reagujú...a pre mňa je to ako keby "živná pôda" dať niekomu najavo, že je hlupák.....s týmto si naozaj neviem rady. Niekedy sa mi zadarí nereagovať alebo ak, tak s nadhľadom a hlavne s láskou v srdci. Vlastne som si uvedomila, že keď cítim lásku sama k sebe a cítim sa žiarivo, štastne, plná neuveriteľne teplých lúčov, tak viem s nadhľadom a hlavne veľmi pozitívne a s kľudom reagovať na hlúposti ľudí. Len keby týchto láskyplných dní som mala čím ďalej tým viac.....
Emma - naprosto přesně jsi popsala i můj problém. Strašně mě vytáčejí některý lidi a dávám jim to sežrat. Ovšem jsem tak rafinovaně agresivní, že je nepošlu do pr... rovnou, zabalím jim to naopak do růžové mašle, takže je to zasáhne mnohem víc než kdybych jim rovnou vynadala. To by se aspoň mohli bránit, ale takhle jsou bezbranní. Někdy přesně takhle válcuju i svého přítele a cítím, jak se kroutí a svíjí, ja mu beru sebevědomí
Hotovy tank. :-)))))
Av, určite máš z toho potom pekné výčitky svedomia, že?
Ja mám. Ak sa mi podarí niekoho odpísať a hlupákovi aj keď inteligentným spôsobom, ale predsa ukázať akým je hlupákom....v danom momente mám pocit radosti, že som mu to nandala....len o chvíľu ma prevalcuje pocit viny a hlavne hnusu. Veľmi si vtedy uvedomujem, že aká som slabá. Pýtam sa samej seba: Prečo som mala potrebu reagovať, prečo som mala potrebu na hlupáka a jeho činy poukazovať a ešte mu aj nastavovať zrkadlo? O čo som ja lepšia a múdrejšia? Čo som si s tým kompenzovala? Akú krivdu som si chcela opäť vyriešiť a aj tak som si nič nevyriešila?
....vtedy si uvedomujem, že zďaleka nie som takou akou by som chcela byť...že ešte som málo prečítala, málo si zobrala k srdcu, málo pochopila.........že sa len tvárim a predstieram, že som v pohode a nad vecou, ale opak je pravdou....musím sa ešte veľa učiť! 

Není tady
Emma napsal(a):
faf napsal(a):
avalonka napsal(a):
Emma - naprosto přesně jsi popsala i můj problém. Strašně mě vytáčejí některý lidi a dávám jim to sežrat. Ovšem jsem tak rafinovaně agresivní, že je nepošlu do pr... rovnou, zabalím jim to naopak do růžové mašle, takže je to zasáhne mnohem víc než kdybych jim rovnou vynadala. To by se aspoň mohli bránit, ale takhle jsou bezbranní. Někdy přesně takhle válcuju i svého přítele a cítím, jak se kroutí a svíjí, ja mu beru sebevědomíHotovy tank. :-)))))
Av, určite máš z toho potom pekné výčitky svedomia, že?
Ja mám. Ak sa mi podarí niekoho odpísať a hlupákovi aj keď inteligentným spôsobom, ale predsa ukázať akým je hlupákom....v danom momente mám pocit radosti, že som mu to nandala....len o chvíľu ma prevalcuje pocit viny a hlavne hnusu. Veľmi si vtedy uvedomujem, že aká som slabá. Pýtam sa samej seba: Prečo som mala potrebu reagovať, prečo som mala potrebu na hlupáka a jeho činy poukazovať a ešte mu aj nastavovať zrkadlo? O čo som ja lepšia a múdrejšia? Čo som si s tým kompenzovala? Akú krivdu som si chcela opäť vyriešiť a aj tak som si nič nevyriešila?
....vtedy si uvedomujem, že zďaleka nie som takou akou by som chcela byť...že ešte som málo prečítala, málo si zobrala k srdcu, málo pochopila.........že sa len tvárim a predstieram, že som v pohode a nad vecou, ale opak je pravdou....musím sa ešte veľa učiť!
No Emmi, ale ak je niekto sam hlupak a robi hlupaka zo mna? To je hadam iny pripad, nie? :-))))
Není tady
faf napsal(a):
Emma napsal(a):
faf napsal(a):
Hotovy tank. :-)))))Av, určite máš z toho potom pekné výčitky svedomia, že?
Ja mám. Ak sa mi podarí niekoho odpísať a hlupákovi aj keď inteligentným spôsobom, ale predsa ukázať akým je hlupákom....v danom momente mám pocit radosti, že som mu to nandala....len o chvíľu ma prevalcuje pocit viny a hlavne hnusu. Veľmi si vtedy uvedomujem, že aká som slabá. Pýtam sa samej seba: Prečo som mala potrebu reagovať, prečo som mala potrebu na hlupáka a jeho činy poukazovať a ešte mu aj nastavovať zrkadlo? O čo som ja lepšia a múdrejšia? Čo som si s tým kompenzovala? Akú krivdu som si chcela opäť vyriešiť a aj tak som si nič nevyriešila?
....vtedy si uvedomujem, že zďaleka nie som takou akou by som chcela byť...že ešte som málo prečítala, málo si zobrala k srdcu, málo pochopila.........že sa len tvárim a predstieram, že som v pohode a nad vecou, ale opak je pravdou....musím sa ešte veľa učiť!No Emmi, ale ak je niekto sam hlupak a robi hlupaka zo mna? To je hadam iny pripad, nie? :-))))
Práveže to nie je iný prípad. Keď hlupák zareaguje hlúpo, že ešte z teba chce spraviť hlupáka a ty (resp. ja zareagujem tým istým spôsobom, aj keď inteligentnejším, ale o to zákernejším) tak z toho výchádzaš/m rovnako ako ten hlupák. Podľa mňa treba reagovať s ešte väčšou láskou v srdci..... treba povedať niečo milé, možno poďakovať dotyčnému za jeho šľachetnosť a všímavosť, že ťa upozornil na niečo, čo si si ty alebo ja nevšimla s úprimným úsmevom na tvári. ....a tým mu vlastne zobrať vietor z plachiet...

Není tady
Emma napsal(a):
Av, určite máš z toho potom pekné výčitky svedomia, že?
Ja mám. Ak sa mi podarí niekoho odpísať a hlupákovi aj keď inteligentným spôsobom, ale predsa ukázať akým je hlupákom....v danom momente mám pocit radosti, že som mu to nandala....len o chvíľu ma prevalcuje pocit viny a hlavne hnusu. Veľmi si vtedy uvedomujem, že aká som slabá. Pýtam sa samej seba: Prečo som mala potrebu reagovať, prečo som mala potrebu na hlupáka a jeho činy poukazovať a ešte mu aj nastavovať zrkadlo? O čo som ja lepšia a múdrejšia? Čo som si s tým kompenzovala? Akú krivdu som si chcela opäť vyriešiť a aj tak som si nič nevyriešila?
....vtedy si uvedomujem, že zďaleka nie som takou akou by som chcela byť...že ešte som málo prečítala, málo si zobrala k srdcu, málo pochopila.........že sa len tvárim a predstieram, že som v pohode a nad vecou, ale opak je pravdou....musím sa ešte veľa učiť!
I pod toto se bohužel mohu plným jménem podepsat. Já prostě miluju vítězství - v práci, v debatě. Mám ráda pocit triumfu - to jsem mu to nandala! Jenže pokud se takhle chovám k partnerovi, je to cesta do pekla. Pak se vedle mě nedá žít a já přitom vím, že i já dělám chyby, jen mi je přítel pořád neomlacuje o hlavu. Joj, to je tu ale pěkné duševní hnisání 
Není tady
Emma napsal(a):
faf napsal(a):
Emma napsal(a):
Av, určite máš z toho potom pekné výčitky svedomia, že?
Ja mám. Ak sa mi podarí niekoho odpísať a hlupákovi aj keď inteligentným spôsobom, ale predsa ukázať akým je hlupákom....v danom momente mám pocit radosti, že som mu to nandala....len o chvíľu ma prevalcuje pocit viny a hlavne hnusu. Veľmi si vtedy uvedomujem, že aká som slabá. Pýtam sa samej seba: Prečo som mala potrebu reagovať, prečo som mala potrebu na hlupáka a jeho činy poukazovať a ešte mu aj nastavovať zrkadlo? O čo som ja lepšia a múdrejšia? Čo som si s tým kompenzovala? Akú krivdu som si chcela opäť vyriešiť a aj tak som si nič nevyriešila?
....vtedy si uvedomujem, že zďaleka nie som takou akou by som chcela byť...že ešte som málo prečítala, málo si zobrala k srdcu, málo pochopila.........že sa len tvárim a predstieram, že som v pohode a nad vecou, ale opak je pravdou....musím sa ešte veľa učiť!No Emmi, ale ak je niekto sam hlupak a robi hlupaka zo mna? To je hadam iny pripad, nie? :-))))
Práveže to nie je iný prípad. Keď hlupák zareaguje hlúpo, že ešte z teba chce spraviť hlupáka a ty (resp. ja zareagujem tým istým spôsobom, aj keď inteligentnejším, ale o to zákernejším) tak z toho výchádzaš/m rovnako ako ten hlupák. Podľa mňa treba reagovať s ešte väčšou láskou v srdci..... treba povedať niečo milé, možno poďakovať dotyčnému za jeho šľachetnosť a všímavosť, že ťa upozornil na niečo, čo si si ty alebo ja nevšimla s úprimným úsmevom na tvári. ....a tým mu vlastne zobrať vietor z plachiet...
Emma roste do velké moudrosti.
Není tady
faf napsal(a):
avalonka napsal(a):
faf napsal(a):
To je divne, ja tiez neviem jednoznacne ukazovatele...:-)))) Ja sa asi nemam uplne rada fyzicky... Teda mam pocit, ze moja "dusa" by mala patrit do ineho tela. Do ineho myslim vyzorom. Som obrovska a citim sa taaak krehko, to je rozpor. :-DDD
ja nemam napriklad pocit, ze by som sa nemala rada, skor som sa mala rada asi az prilis, ale tak nezdravo, egoisticky.
Myslis, ze sa nemas rada? Ci?Souhlasím s faf - i já jsem dost egoista a sobec. Nemám problémy se svým sebevědomým - alespoň ne vědomé. Podvědomé zřejmě ano.
Já si myslím, že mít se ráda není jen to, zda to tak vědomě cítíme ("mám se ráda"), ale zda se chováme tak, abychom žily jak nám to vyhovuje. Zda si dopřejeme reálný hmatatelný šťastný život. Já mám třeba partnerské problémy (viz výše) a trápím se tím. Zároveň se mi nedaří otěhotnět, přitom si to moc přeju. Takže mám pocit, že se asi nemám ráda správně, protože jinak bych si dovolila mít partnera i dítě a být šťastná. Z nějakého důvodu je ale od sebe asi odháním.
Možná proto, že se nemám doopravdy ráda, jen jsem spíš doopravdy pyšná.Ja neviem, Av, neberies to uz vsetko prilis filozoficky? Podla mna ludi, ktori sa uplne skutocne, vedome aj podvedome maju radi, je strasne malo. A nemyslim, ze by si nemohla otehotniet preto, ze sa nemas rada, nie?
Stava sa, ze cim viac zena tuzi, tym menej to ide, akysi blok. Toto ma uplne fascinuje....
Ja ti budem drzat palceky, neboj, vyjde to. Mozno sa treba uvolnit.
A partnerske problemy ma snad kazdy,do urcitej miery. Ci sa mas alebo nemas rada, v takom vztahu aky popisujes sotva hra nejaku velku ulohu. Keby si napisala, ze zijes s ozranom, alebo tyranom, tak poviem, ze sa rada nemas ani trochu, ale takto? Obcas to nie je tak celkom iba na nas, ako zivot vyzera.... Niekde moznosti pdla mna koncia.
Ale mozno sa mylim a je to moj skresleny nazor....
Faf, mně nezáleží na tom, kolik lidí se má skutečně rádo. Já taková chci být - i kdybych měla být jediná na světě. Nastoupila jsem na duchovní cestu, ze které už není návratu - ten krok prostě uděláš a už se nikdy nevrátíš zpátky. Je to asi těžší cesta, než je "tak nějak přežívat" (ano - dělá to tak hodně lidí), ale podle mého je to jediná smysluplná cesta, která vede k naplnění toho, kdo skutečně jsme.
To, zda se mám nebo nemám ráda, hraje naopak klíčovou roli v mém partnerském vztahu. I ve všech ostatních aspektech života. Vždyť já od sebe svým chováním svého přítele odháním. On má svých starostí dost a já jen přilévám oleje do ohně. Může to dopadnout tak, že odejde a já budu moc smutná. A pak ode mne odejde i každý další partner, protože ten tlak nikdo nevydrží. Takže mohu teoreticky zůstat osamělá a být nešťastná. To je výsledek toho, že se nemám ráda - dělám vše proto, abych nemohla být šťastná, víš?
Není tady
Avalonko, to je tak krásný přiznání... Úplně mi vyhrkly...
Láska nebo strach? Máš se ráda, nebo je to strach ze sebe samé a toho, co dokážeš? Pochopila jsem to aspoň trošku? 




Není tady
Hostesko,
myslím si o sobě, že jsem dobrý člověk. Řekla bych, že mám dobré jádro - cítím to v sobě, takové to "hezko". Já mám hrozně ráda lidi, jednotlivce i celé lidstvo. I přes to, co jsem psala, mám velkou schopnost empatie, často se snažím dívat na věci očima druhého, často nastavuju rameno, aby se o něj mohl někdo opřít. Někdy mi až připadá, že jsem lidmi posedlá, jak je miluju. Můžu se bavit s topenářem i ministrem, mně je to fuk, protože každého vnímám podle energie, která z něj vychází.
Někdy je krásný cítit, jak nějaký nesympatický a předem na mě nabroušený člověk úplně taje jen tím, že se nenechám vytočit jeho invektivami, že se dokážu usmívat a mít ho i v tu chvíli ráda. Pak z něj najednou spadne maska a já ho vidím jako prima člověka. To jsou fakt chvíle, který stojej za to, protože vím, že v nitru jsme všichni jedno. Jako jeden člověk, jsme si hodně blízko.
Do téhle chvíle jsem si myslela, že mám stejně ráda i sama sebe. A vlastně si to stále ještě myslím, ale už je to s výhradou.
Můj problém je v mé síle. Cítím svou moc lidem i ubližovat. Tím, jak je mám ráda, dokážu se do nich vcítit, jakoby do nich vidím, tak přesně vím, kde jsou zranitelní. Nikdy (nebo si toho aspoň nejsem vědoma) neubližuju lidem vědomě, toho se nebojím. Vím, že mám tu moc, ale nepoužívám jí. Ovšem u koho jí používám (řekla bych na svou obranu, že také nevědomě), je ale můj partner. Ten mně nejbližší člověk. Jsem hrozně náročná a jak není po mém, je zle. To pak umím plivnout pěknou dávku jedu, zabalenou v čokoládovém bonbónu. Asi je to zatím silnější než já. A tady se z mé lásky asi stává ten strach. Pro mě zatím neurčitý. Možná z toho, abych se stala pro partnera nepostradatelnou a nechtěl mě opustit, možná z toho, že partner nebude tak perfektní, aby vyhověl mým nárokům.
Mám v tom zatím dost zmatek a musím si to nejen promyslet, ale i prožít. A to zabere pár týdnů (měsíců, let?)
Není tady
Av,
rekla bych, ze "vychova" tveho otce se na tobe podepsala vic, nez si vubec dokazes pripustit. Ty pohrdas muzi. Neni to vedome. Neovladas to. Zatim. Mozna bys si mela dovolit byt to, co jsi. Zadna domina s prehledem a denim podkontrolou. Konec koncu byt dominantni je nesmirne vycerpavajici a unavne. A jen maloktery muz je natolik submisivni, aby s takovou zenskou vydrzel i "po te"... A pokud uz takoveho nejdes, stejne te nebude bavit dlouho.
Rekni partnerovi presne to, co zde a hlavne to, co po nem opravdu chces. Pokud toho neni schopen, neni to on! Ty potebujes chlapa, kterej te "sejme" hned pri prvnim naznaku "vareni jedu"! A ktery te hned potom obejme, abys si byla jista, ze to bylo z lasky, a ne nejaka demonstrace moci...a ktery prezije, ze ho pri tom sem tam stejne pokouses! Jenze! Kde ho hledat, co??? No treba ho mas doma, kdo vi......Treba jen vysilas "spatne" signaly, proto prichazeji "spatni" muzi.... Taky ted prave "preladuji" vysilac 
Není tady
Přečetla jsem si pár příspěvků z téhle diskuze. Nechci se do toho moc montovat, ale možná - mí t se rád - nemají někteří lidé problémy ve vztazích právě proto, že se mají rádi více než je zdrávo? A proto nedokáží zabrzdit než ublíží tomu, koho rádi mají. Že si to jaksi nedokáží odepřít.
Av, někde jsi psala, že teď prožíváš ten jedinečný super vztah, že máš toho nej a nej člověka a jak ses k tomu všemu musela propracovat. Tak se k němu podle toho taky budeš muset začít chovat.... Jestli je pravda, co píše Pan, že pohrdáš muži, tak to je pěkný průšvih.
Není tady
Av
já rozumím tomu, že každý mám mít nějaké sebevědomí a snaží se prosadit, ale když chceš něco a přítel opak, jak to řešíš? Prostě ho pokaždé utlučeš argumenty, já se mám ráda tak co bych dělala něco podle tebe??
Není tady
Netynko a Vašku,
trošku mám pocit, že asi každý mluvíme o jiném " mít rád ".
Tento příspěvek, který jsem založila je o lásce uvnitř nás. Ne o té světské egoistické. Ale o vnitřním klidu, naplnění a harmonii.
A především o přijetí sebe sama.
Netynko, to nemá nic společného s egoismem ve vztahu, který skutečně jak píšeš působí problém mezi mužem a ženou.
A pokud jde o Av, tak ta si vše uvědomuje a zraňuje ji to. A ona ví, že s tím musí něco dělat a pracuje na sobě! Ale ta práce je velmi tvrdá.
Vašku, jak píšeš " Prostě ho pokaždé utlučeš argumenty, já se mám ráda tak co bych dělala něco podle tebe?? ", ale to Av přeci vůbec nepsala. Naopak sama se nad sebou zamýšlí. A to když se má někdo rád, nevylučuje to, že není ochoten něco dělat pro druhé! Naopak!
Já sama se snažím mít ráda sama sebe. A vím, jak je to těžké. Moje kamarádka řekne, že se má ráda, protože pořád sama sebe za něco chválí a nechápe, že to je postoj ega a ne čisté lásky uvnitř svého srdce.
Isis
Pandorraa napsal(a):
Av,
rekla bych, ze "vychova" tveho otce se na tobe podepsala vic, nez si vubec dokazes pripustit. Ty pohrdas muzi. Neni to vedome. Neovladas to. Zatim. Mozna bys si mela dovolit byt to, co jsi. Zadna domina s prehledem a denim podkontrolou. Konec koncu byt dominantni je nesmirne vycerpavajici a unavne. A jen maloktery muz je natolik submisivni, aby s takovou zenskou vydrzel i "po te"... A pokud uz takoveho nejdes, stejne te nebude bavit dlouho.
Rekni partnerovi presne to, co zde a hlavne to, co po nem opravdu chces. Pokud toho neni schopen, neni to on! Ty potebujes chlapa, kterej te "sejme" hned pri prvnim naznaku "vareni jedu"! A ktery te hned potom obejme, abys si byla jista, ze to bylo z lasky, a ne nejaka demonstrace moci...a ktery prezije, ze ho pri tom sem tam stejne pokouses! Jenze! Kde ho hledat, co??? No treba ho mas doma, kdo vi......Treba jen vysilas "spatne" signaly, proto prichazeji "spatni" muzi.... Taky ted prave "preladuji" vysilac
Pan,
já si myslím, že to není pohrdání. To bych neřekla. Myslím, že to je boj s nimi. Já s muži bojuju - stejný emoční vzorec, jako jsem měla u táty. A proto jsem si dřív vybírala chlapy, kteří byli "snadnou kořistí". A přesně jak píšeš, ve chvíli, kdy jsem zvítězila, tak jsem je opustila, protože ten vztah byl najednou pro mne prázdný. Nebylo s kým bojovat.
Teď mám přítele, který dělá to, co píšeš. Když ze mě vyleze ta semetrika, tak mě většinou sejme, a to já pak cítím velkou úlevu. Prostě zasmečuju a dostanu smeč zpátky. Jenže stejně, jako v té chvíli cítím úlevu a uspokojení (najednou se opravdu cítím jako Žena), stejně silně na něj cítím vztek "jaktožesemipostavilnaodpor". Je to takový dvojjediný pocit. Je to asi nějaká mezifáze, třeba ten vztek časem pomine. Můj přítel je osobnost a má dobrý názory - snad první takový partner v mém životě. Jenže! Můj přítel má velké finanční problémy a ty peníze pořád stojí mezi námi. Mám tendence ho poučovat, jak má podnikat, vynadám mu, když udělá nějakou chybu - je totiž manuálně zručný, ale není to dobrý obchodník. Je to tak trochu typ řemeslníka z první republiky, v duši je to stará škola, nemá ostré lokty a to mě vytáčí, protože já je v byznysu mám.
Dneska se mi zdálo tohle (jsem rozvedená a můj ex byl takový ten hodný a bezpečný medvídek se smyslem pro domácnost): vracím se k mému ex a plánujeme druhou svatbu. Mám hnusný šaty a vůbec - mám vztek, když vidím, jak se všichni příbuzní (naši a tchýně s tchánem - s těmi jsme se měli moc rádi) radují, že "zase bude všechno v pořádku - při starém". Mám se vdávat ve 14,30 a přesně ve 14,05 jim všem se strachem z odsouzení oznamuju, že si svého ex prostě nevezmu. Všechno je už připravený, radnice, hostina a já utíkám zpátky k mému současnému příteli. Protože ke svému ex vůbec nic necítím.
Myslím, že je to rozpor mezi "tím co bylo - bezpečným a nudným" a "tím, co je - nestabilním a hlubokým".
Díky všem - i Vaškovi a Nety - za příspěvky 
Není tady
vašek napsal(a):
Av
já rozumím tomu, že každý mám mít nějaké sebevědomí a snaží se prosadit, ale když chceš něco a přítel opak, jak to řešíš? Prostě ho pokaždé utlučeš argumenty, já se mám ráda tak co bych dělala něco podle tebe??
To ne, Vašku - mnohdy ustoupím. Což je pro mě celkem nezvyklá poloha.
Není tady
Isis1 napsal(a):
Netynko a Vašku,
trošku mám pocit, že asi každý mluvíme o jiném " mít rád ".
Tento příspěvek, který jsem založila je o lásce uvnitř nás. Ne o té světské egoistické. Ale o vnitřním klidu, naplnění a harmonii.
A především o přijetí sebe sama.
Netynko, to nemá nic společného s egoismem ve vztahu, který skutečně jak píšeš působí problém mezi mužem a ženou.
A pokud jde o Av, tak ta si vše uvědomuje a zraňuje ji to. A ona ví, že s tím musí něco dělat a pracuje na sobě! Ale ta práce je velmi tvrdá.
Vašku, jak píšeš " Prostě ho pokaždé utlučeš argumenty, já se mám ráda tak co bych dělala něco podle tebe?? ", ale to Av přeci vůbec nepsala. Naopak sama se nad sebou zamýšlí. A to když se má někdo rád, nevylučuje to, že není ochoten něco dělat pro druhé! Naopak!
Já sama se snažím mít ráda sama sebe. A vím, jak je to těžké. Moje kamarádka řekne, že se má ráda, protože pořád sama sebe za něco chválí a nechápe, že to je postoj ega a ne čisté lásky uvnitř svého srdce.
Isis
Pokud se někdo napřed zamýšlí, tak argumenty neutluče a tudíž s tímto nemá problémy. No, Av ještě asi tolik nezabojovala, když tam nějaký problém je, ale zvládne to. Má prostě ráda být navrchu, jenže paradoxně ji to zase moc nebaví....
O lásce uvnitř nás? A kde jinde jaksi láska, kterou cítíme, je ? Vně? Vysvětli mi to, patrně tady něčemu nerozumím.....
Není tady