|
19.září : Vážení uživatelé, vkládat zde odkazy na různé e-shopy a stránky je přísně zakázáno, je to porušení Pravidel. Takové příspěvky budou smazány. Děkujeme za pochopení! 19.září : Zapomeňte na nudné podzimní barvy. Tyhle nečekané kombinace ovládnou podzim 2026: Kvůli novým trendům nemusíte měnit celý šatník. 19.září: Dědictví, o které nestojíte: křečové žíly: Podle současné genetiky je jejich vznik složitější. |
|
|
Ahojte všetci, , nejaký čas ma trápi jedna vec, bojujem s tým dlhší čas, skúšala som už všeličo možné aj nemožné, a neviem co robiť. Preto sa obraciam na vás, na váš názor, prípadne nejakú radu . Skúsim aspoň nejako bližšie rozpísat, čo sa stalo..mám 39, dcéru 16 a syna 9, .... pred 4 rokmi som sa spoznala s perfektným chlapom (42 a syn 8), dá sa povedať, že krásne priateľstvo časom prerástlo do lásky. Prv sme sa stretávali mimo svojich domovov, potom sme istý čas bývali spolu s mojimi deťmi u mňa v malej dedinke pri BA, ja som tam mala starší,malý rodinný domček, ktorého som sa časom vzdala a rozhodli sme sa s priateľom,že ho predám a kúpili sme si veľkometrážny nový, krásny byt v BA. V tom problém nebol, na život v meste sme si rýchlo zvykli a popravde, malo to aj svoje výhody, že odrazu bolo všetko poruke. Problém začal časom...prv sme to pripisovali zvýšenému stresu zo sťahovania, zariaďovania, problémom s dospievajúcimi deťmi....lenže časom sa problém čoraz viac prehlboval.
Keď sme začali randiť, priateľ mi porozprával rodinnú anamnézu, spomínal syna, s ktorým sa vídava cez víkendy, spočiatku sme sa cez víkendy ani nevídali, každý sa venoval svojim deťom,časom ho priviedol aj k nám,alebo sme vymysleli nejakú akciu, kde sme šli všetci a takto sa stali spoločné víkendy už normálnou vecou. Spočiatku bolo všetko ok, každé dieťa je síce iné, dcéra vzhľadom k veku už mala skôr svoje záujmy,ale mladší chalani si k sebe rýchlo našli cestu. Priateľov syn o to skôr, že je jedináčik, žije s mamou, ktorá na neho nemala veľa času, kedže pracuje ako úspešná bankárka a to si vyžaduje veľa prac. času, čas trávil so starom mamou, doma, tak sa na víkendy tešil a veľakrát ani nechcel ísť domov načas.
Časom prišli zmeny, ale zrejme som bola zaslepená láskou a verila priateľovým slovám, ktorými ma vždy ukľudnil a ubezpečil,že všetko je v poriadku. Mala som pocit,že potrebuje svojho syna nadmieru ubezpečovať o svojej láske k nemu a začal ho podporovať v zákernostiach, ktoré začal malý aplikovať. Prv to boli len "nevinné" buchance voči môjmu synovi, presadzovanie svojich záujmov, nechcel sa prispôsobiť napr. tomu,že nemôže celý deň hrať v TV len čo, čo si vybral on,ale že sú tam aj ďalší členovia ,kt. majú právo na to isté. Ak nedocielil svoje, začal otca ignorovať, vyplakávať a dokázal byť aj pol dňa urazený a zatvorený sám v izbe, nepomáhal ani rozhovor, nereagoval, skúšala som to aj ja, aj syn, aj priateľ...nič...niekedy zvolával otca preč, k starému otcovi, že ho dlho nevidel a teraz mu prišlo smutno...na čo sa priateľ zľutoval a odišli na zbytok voľného dňa tam. Veľakrát sa už potom stávalo,že priateľ sa priklonil na stranu syna a vyvolával hádky, či sa neviem preniesť cez to všetko, že predsa môžem cez víkend aj ustúpiť a nechať ho robiť, čo chce, veď predsa doma to má iné a ťažšie, mama mu nedovolí čo by chcel,tak on tiež nechce syna iba buzerovať. Nebudem opisovať všetko,ale po roku boja s týmto, kedy sme vyhľadali asi troch odborníkov, psychológov a snažili sa riešiť túto situáciu s nimi, takisto s jeho mamou, starými rodičmi sa to vyhrotilo tak,že nevieme tráviť čas spoločne. Príchod priateľovho syna je stres pre nás oboch, je to hrozne napísané,ale je to tak, napriek tomu sme sa dohodli,že to nejak zvládneme a prežijeme tie dni. Lenže je to posledné týždne- mesiace čoraz horšie, priateľ je vystresovaný, vybíja si zlosť na mne a so synom nevie pohnúť. Ak syn nedosiahne svoje, pre príklad- už sme mali aj ocot v uvarenom čaji naliaty, alebo vysypané vatové tampóny vo WC, aj papagáj mal vytrhané perie z chvosta...Odborníci vyhodnotili tento problém ako problém s detskou panovačnosťou a radili zmeniť prístup rodičov vo výchove, aby dieťa dostalo hranice a pocítilo istoty. Nič z toho sa ale bohužiaľ nekoná, pretože malý hranice nechce, plače, prieči sa a otec mu vyhovie a radšej všetko vydrží. Najnovšie sa situácia vyhrotila tak,že priateľ ma požiadal, aby som víkendy trávila mimo domácnosti, kedže mu syn povedal, že nechce aby sme boli doma, keď príde k ockovi. Samozrejme, že som na to oponovala a snažila sa nájsť iné riešenie, ale priateľ ma už urážal, nadával a znevažoval mňa ako ženu-matku, či nemám kúska empatie v sebe a neviem ho pochopiť, že ináč syn nepríde a on s ním chce byť. Takže som už 2x trávila víkend u rodičov a tvárila sa, že doma maľujeme :-(. Po príchode domov sa priateľ tváril, akoby sa nič nestalo, správa sa znova normálne a kľudne, všetko beží v starých koľajach, lenže ja to tak neviem.
Neviem či sa to dá vyriešiť, je mi ľúto nášho vzťahu, ktorý padá na dno, ak keď dni, keď priateľov syn je doma, sú pohodové a krásne. Všetko funguje, ako má a doteraz som to vďaka týmto dňom zvládala. Posledná bodka bola, keď ma požiadal, že musíme ísť preč, aby boli sami a syn sa ukľudnil. Ja myslím, že toto nie je riešenie a syn iba znova dosiahol svoje.
Není tady

Nerozumím, proč jsi přistoupila na to, abys víkendy trávila mimo svou domácnost. Když má přítel problém, tak ať je se svým synem o víkendech mimo vaši domácnost on.
Nechalas to dojít příliš daleko, místo abys nastavila hranice i ty svému partnerovi. A pokud mu nevyhovují, může jít...
Není tady

Ano, vztah mozu narusit deti, ale riesit to musia dospeli, a to DOSPELO...
Tu je celkom zlozita situacia, hadam, potrebna riesit s odbornikmi, nielen “na deti“, ale aj na “partnerske vztahy“...
Nezavidenia hodne, zlozite, odo mna vela sil ku kludnemu rieseniu...
Este sa vratim, az budem na verejnej wifine...
Není tady
Eva. napsal(a):
Nerozumím, proč jsi přistoupila na to, abys víkendy trávila mimo svou domácnost. Když má přítel problém, tak ať je se svým synem o víkendech mimo vaši domácnost on.
Nechalas to dojít příliš daleko, místo abys nastavila hranice i ty svému partnerovi. A pokud mu nevyhovují, může jít...
Pristúpila som,lebo som v podstate bola k tomu donútená, priateľ argumentuje tým,že syna má iba 2 dni z celého týždňa, tak nevie pochopiť prečo mu stále robím problémy a nepovznesiem sa nad všetkým, že je to jeho syn a on chce s ním byť, nech je aký je, on nebude zlý rodič a nebude mu zakazovať a prikazovať niečo, lebo vie že sa mu to páčiť nebude. Začalo to tým, že nás vylúčil zo spoločných akcií lebo malému sa to nepáčilo a chcel byť s ockom sám. Postupne, aj keď moje deti boli u otca a ostali sme sami, vylúčil aj mňa, lebo vedel,že ak pôjdeme niekam všetci traja malý bude nahnevaný a natruc sa bude správať neslušne (pre príklad: nebude sa zdraviť, bude ignorovať otca). Tak radšej idú sami, chcú byť sami aj doma,aby bol malý spokojný a šťastný ako iné deti, takto som to dostala podané ja. A ďalšia vec...vraj som málo empatická a neviem pochopiť priateľa,ako preto trpí, že ostali sami dvaja a že mu je ľúto,že ja som preč, alebo že musím ostať doma , ak si robia nejaký výlet napríklad.
Není tady
Dorka napsal(a):
Ano, vztah mozu narusit deti, ale riesit to musia dospeli, a to DOSPELO...
Tu je celkom zlozita situacia, hadam, potrebna riesit s odbornikmi, nielen “na deti“, ale aj na “partnerske vztahy“...
Nezavidenia hodne, zlozite, odo mna vela sil ku kludnemu rieseniu...
Este sa vratim, az budem na verejnej wifine...
neviem,či aj existuje kľudné riešenie...rozhovor v kľude takisto neexistuje, akákoľvek zmienka o jeho synovi, resp. vyslovené meno jeho syna, alebo dokonca len zámena "on" pôsobí ako vysoko trhavá výbušnica a priateľ okamžite naberá nervy a dostáva sa do amoku.... a dookola tá istá pesnička- ako robím problém JA, lebo neznášam jeho syna a pod. Že som dospelá žena a mám sa povzniesť nad správaním dieťaťa, že predsa nič také zlé nerobí, veď mi nestrká nôž do zadku alebo chrbta, tak mám zapojiť empatiu a pochopiť aj jeho, že chce byť len šťastný so svojim synom, tak ako som ja šťastná celé týždne so svojimi deťmi...že oni majú na to iba dva dni
Není tady

Preto hovorim, ze asi je potreba (ak chcete vztah udrzat) aj odborne vedenie v partnerskej poradni. Ako to popisujes, treba vam (dnes oblubenu profesiu) mediatora. Nie je to nic strasneho, a ak natrafite na sikovneho, moze vam vsetkym velmi pomoct...
Upravil(a) Dorka (12. 11. 2015 11:26)
Není tady

Radikální řez je jediné řešení, pokud agresivita, byť jen verbální, Tvého přítele staví Tebe pod úroveň jeho potomka...
Není tady

Ne! Je to zbabele a projev lenosti nepěstovat, rsp. pestovat vztah...
Není tady

Dorka napsal(a):
Ne! Je to zbabele a projev lenosti nepěstovat, rsp. pestovat vztah...
Na pěstování vztahu musí být dva. A tady evidentně nejsou.
Jeden to opravdu nevytrhne.
Není tady

Dorka napsal(a):
Ne! Je to zbabele a projev lenosti nepěstovat, rsp. pestovat vztah...
Přijde Ti to jako pěstování nebo spíše jako parazitování? Jestliže nemá protějšek morální zábranu při chování vůči partnerovi a nedošlo k jejímu nastavení v průběhu vztahu, je šance na zlepšení velice velice mizivá...
Není tady
Eva. napsal(a):
Dorka napsal(a):
Ne! Je to zbabele a projev lenosti nepěstovat, rsp. pestovat vztah...
Na pěstování vztahu musí být dva. A tady evidentně nejsou.
Jeden to opravdu nevytrhne.
Boli sme v priebehu roka u 3 odborníkov, raz kvôli partnerstvu a 2x na sedení u psychológa kvôli synovi. Priateľ so všetkým súhlasil, čo bolo povedané vraj je pravda a bude sa toho držať ak mu pomôžem, lebo sám to nedokáže.... Po krátkom čase sa už absolútne ničoho nedržal, povedala by som, že tie sľuby trvali do prvej návštevy syna, aj to iba v teoretickej forme (slovne ) a na to mi bolo zas v hneve vykričané,že som zmanipulovala psychológa a priklonila ho tým na svoju stranu, že on nebude syna meniť a robiť len zákazy a príkazy a zmeny vo výchove, že on ho má dva dni a preto to robiť nebude a aj tak by to bolo zbytočné,lebo za dva dni aj tak nič nezmôže.
Takisto pritakal na snahu o zmenu u seba, dokonca začal užívať nejaké lieky na ukľudnenie.... ale minulo sa to účinku aj tak...
Není tady

Tak co ještě pořád řešíš?
Chápala bych otálení s rozchodem při prvním manželství s otcem tvých dětí.
Ale takhle? Nechápu. Máš už plno zkušeností, že narušený vztah už se těžko spraví. A k tomu, co popisuješ, miluješ ho ještě? Čeho si na něm ještě vážíš, když se k tobě takhle chová?
I vlastnictví společného bytu lze vyřešit. Pořád lepší, než si takhle nechat ubližovat. Ten syn je ještě malý, bude to trvat spoustu let a řekla bych, že to bude čím dál horší a ty budeš víc ustupovat, jestli se nerozhodneš to rychle ukončit.
Není tady
som tam mala... rodinný domček, ktorého som sa časom vzdala a rozhodli sme sa s priateľom,že ho predám a kúpili sme si veľkometrážny nový, krásny byt
Ten byt je "napsanej" na vás oba? Na něj? Na tebe?
Já jen, že když tě "požiadal, že musíme ísť preč", tak z čího majetku tě vyhazoval...
ako robím problém JA, lebo neznášam jeho syna... mám sa povzniesť nad správaním dieťaťa, že predsa nič také zlé nerobí
Mňo... problém - nebo spíš hodně problémů - bude mít on.
Ostatně - jak se chová k tvejm dětem a co ony na "bratříčka" říkají?
Na pěstování vztahu musí být dva. A tady evidentně nejsou. Jeden to opravdu nevytrhne.
Ale... koukám, pro někoho platí, pro jinýho až tak moc ne... že tys študovala výrokovou logiku... 


Není tady
helena napsal(a):
som tam mala... rodinný domček, ktorého som sa časom vzdala a rozhodli sme sa s priateľom,že ho predám a kúpili sme si veľkometrážny nový, krásny byt
Ten byt je "napsanej" na vás oba? Na něj? Na tebe?
Já jen, že když tě "požiadal, že musíme ísť preč", tak z čího majetku tě vyhazoval...
ako robím problém JA, lebo neznášam jeho syna... mám sa povzniesť nad správaním dieťaťa, že predsa nič také zlé nerobí
Mňo... problém - nebo spíš hodně problémů - bude mít on.
Ostatně - jak se chová k tvejm dětem a co ony na "bratříčka" říkají?
Na pěstování vztahu musí být dva. A tady evidentně nejsou. Jeden to opravdu nevytrhne.
Ale... koukám, pro někoho platí, pro jinýho až tak moc ne... že tys študovala výrokovou logiku... http://fora.babinet.cz/img/smilies/lol.pnghttp://fora.babinet.cz/img/smilies/lol.pnghttp://fora.babinet.cz/img/smilies/lol.png
Byt je náš... podiel 50:50
k mojim deťom má po 4 rokoch konečne dobrý vzťah, akceptuje ich...zo začiatku to bolo naopak. Ja som akceptovala jeho syna, venovala sa mu ako svojmu a partner si nevedel nehjak nájsť cestu k mojim deťom. Povedal mi vtedy, že žiarli, že žiarli na to,že my máme taký krásny vzťah a on taký nemá ani so svojom dieťaťom. Veľakrát si moje deti "zlízli" aj nadarmo a ubližovalo mi to. Po 3 rokoch som si povedala,že sa mi podarilo to ustáť a fakt je ten vzťah poznateľne lepší, naopak....otočilo sa to s jeho synom....príde mi to,akoby začal partner žiarliť že ssme si rizumeli,lebo od istého času ho aj prestal nechávať iba s nami, ak bol napríklad v práci, odnášal ho k starkému a vyvolával hádky pred synom,kde pred synom ponižoval mňa...syn sa na tom smial....no a tento problém ktorý som opísala vznikol od tohto času a trvá to už rok
Není tady

A tomu ty říkáš hezký vztah? Jak podle tebe vypadá potom špatný vztah?
Není tady
Nič z toho sa ale bohužiaľ nekoná, pretože malý hranice nechce, plače, prieči sa a otec mu vyhovie a radšej všetko vydrží. Najnovšie sa situácia vyhrotila tak,že priateľ ma požiadal, aby som víkendy trávila mimo domácnosti, kedže mu syn povedal, že nechce aby sme boli doma, keď príde k ockovi.
Co kdyby ses tak při těchhle přítelových požadavcích rozplakala Ty? Nemyslím tím citově vydírat přtele, ale některý chlap prostě normální řeči nerozumí. Je třeba mu předvést, že Tě to opravdu trápí, když to jinak nechápe. Připadá mi, že je zaujatý jen sám sebou a svým synem a co prožíváš Ty mu nějak uniká?
Není tady
Povedal mi vtedy, že žiarli, že žiarli na to,že my máme taký krásny vzťah
Tehdy? Pokud vykřikuje, "že chce byť len šťastný so svojim synom, tak ako som ja šťastná celé týždne so svojimi deťmi" tak ho to asi nepřešlo.
A jeho argument "Že som dospelá žena a mám sa povzniesť nad správaním dieťaťa" je už vůbec zcestnej... ohánět se něčím takovým je téměř totéž jako "že som zmanipulovala psychológa a priklonila ho tým na svoju stranu".
Jenže ono se synkovi není co divit - má v tatínkovi báječnej příklad, kterak se chovat - a zatím jim to vychází. Oběma.
Není tady

jojoba napsal(a):
Eva. napsal(a):
Nerozumím, proč jsi přistoupila na to, abys víkendy trávila mimo svou domácnost. Když má přítel problém, tak ať je se svým synem o víkendech mimo vaši domácnost on.
Nechalas to dojít příliš daleko, místo abys nastavila hranice i ty svému partnerovi. A pokud mu nevyhovují, může jít...Pristúpila som,lebo som v podstate bola k tomu donútená, priateľ argumentuje tým,že syna má iba 2 dni z celého týždňa, tak nevie pochopiť prečo mu stále robím problémy a nepovznesiem sa nad všetkým, že je to jeho syn a on chce s ním byť, nech je aký je, on nebude zlý rodič a nebude mu zakazovať a prikazovať niečo, lebo vie že sa mu to páčiť nebude. Začalo to tým, že nás vylúčil zo spoločných akcií lebo malému sa to nepáčilo a chcel byť s ockom sám. Postupne, aj keď moje deti boli u otca a ostali sme sami, vylúčil aj mňa, lebo vedel,že ak pôjdeme niekam všetci traja malý bude nahnevaný a natruc sa bude správať neslušne (pre príklad: nebude sa zdraviť, bude ignorovať otca). Tak radšej idú sami, chcú byť sami aj doma,aby bol malý spokojný a šťastný ako iné deti, takto som to dostala podané ja. A ďalšia vec...vraj som málo empatická a neviem pochopiť priateľa,ako preto trpí, že ostali sami dvaja a že mu je ľúto,že ja som preč, alebo že musím ostať doma , ak si robia nejaký výlet napríklad.
Šikovná manipulácia... Ja by som oponovala, nech idú preč oni, lebo prispôsobiť sa musia tí, ktorí si stále niečo vymýšľajú. (A za mňa: beda dospelým, ktorým vládne dieťa - jedno, z akého dôvodu... Myslím, že ani tomu dieťaťu to nerobí úplne dobre...
)
Není tady

jojoba napsal(a):
Dorka napsal(a):
Ano, vztah mozu narusit deti, ale riesit to musia dospeli, a to DOSPELO...
Tu je celkom zlozita situacia, hadam, potrebna riesit s odbornikmi, nielen “na deti“, ale aj na “partnerske vztahy“...
Nezavidenia hodne, zlozite, odo mna vela sil ku kludnemu rieseniu...
Este sa vratim, az budem na verejnej wifine...neviem,či aj existuje kľudné riešenie...rozhovor v kľude takisto neexistuje, akákoľvek zmienka o jeho synovi, resp. vyslovené meno jeho syna, alebo dokonca len zámena "on" pôsobí ako vysoko trhavá výbušnica a priateľ okamžite naberá nervy a dostáva sa do amoku.... a dookola tá istá pesnička- ako robím problém JA, lebo neznášam jeho syna a pod. Že som dospelá žena a mám sa povzniesť nad správaním dieťaťa, že predsa nič také zlé nerobí, veď mi nestrká nôž do zadku alebo chrbta, tak mám zapojiť empatiu a pochopiť aj jeho, že chce byť len šťastný so svojim synom, tak ako som ja šťastná celé týždne so svojimi deťmi...že oni majú na to iba dva dni
Tak evidentne problém nie je dieťa, ale dospelý... a bohužiaľ to má len dve riešenia - návštevu vzťahového terapeuta alebo rozchod... 
Není tady
a bohužiaľ to má len dve riešenia
Bohužel jen jedno... terapeuta by tutově zmanipulovala jako to (dle přítele) provedla s psychologem 

Upravil(a) helena (12. 11. 2015 18:48)
Není tady

helena napsal(a):
a bohužiaľ to má len dve riešenia
Bohužel jen jedno... terapeuta by tutově zmanipulovala jako to (dle přítele) provedla s psychologem
Nabízíš zbabělé řešení a lenivé projevy 
Není tady
Proc jsi s chlapem, ktery te urazi (a to i pred detma) a vyhazuje te na vikend z bytu?
Není tady

flink napsal(a):
helena napsal(a):
a bohužiaľ to má len dve riešenia
Bohužel jen jedno... terapeuta by tutově zmanipulovala jako to (dle přítele) provedla s psychologemNabízíš zbabělé řešení a lenivé projevy
Souhlas!
Není tady
Nabízíš zbabělé řešení a lenivé projevy
Zřejmě ti uniká, že nic nenabízím... 
Není tady