29. ledna : Vážení uživatelé, vkládat zde odkazy na různé e-shopy a stránky je přísně zakázáno, je to porušení Pravidel. Takové příspěvky budou smazány. Děkujeme za pochopení! 29. ledna : Poslední šance pro přezrálé banány? Upečte z nich lahodnou buchtu 6. prosince : Je vám čtyřicet a už řešíte menopauzu? Co je příčinou předčasného nástupu, vysvětluje gynekolog |
|
|
Ivana napsal(a):
Můj exmanžel mi řekl, že se chce rozvést 3. září a odešel až 1.března následujícího roku. Mluvili jsme spolu tak nějak normálně, protože jsme se nerozcházeli ve vzteku nebo za hádek. Jen se odstěhoval z ložnice do obýváku a občas trávil noci se svojí milenkou. Měli jsme do té doby společné peníze, já jsem mu prala a žehlila, on normálně nakupoval, občas vařil, dívali jsme se spolu na TV, byli jsme dokonce společně se synem na leteckém dni, trávili spolu a s rodiči Vánoce, dávali jsme si dárky. Jakmile se však odstěhoval (trvalo mu to tak dlouho, protože nejdřív chtěl, abych se odstěhovala já, což jsem nechtěla a pak než sehnal a koupil byt pro sebe a svoji novou rodinu), veškeré styky úplně skončily. Viděli jsme se jen, když bylo potřeba něco zařídit, jinak se mi vyhýbal jako čert kříži. Děti říkaly, že ho trápí svědomí, já si zas myslela, že proto, že mě nenávidí. A tak to trvá dodnes. Viděli jsme se jen na promoci dětí a na pohřbu jeho tatínka. Jinak on předstírá, že mě nikdy neznal, nikdy se mnou nežil a nic než jeho nová rodina, syn a nevlastní dcera, neexisuje a nikdy neexistovalo. Dokonce si nechal po rozchodu narůst vousy, aby změnil i vzhled. Strašně mě to bolelo, ale te´d už se nad tím jen ušklíbnu.
Takhle se chová i můj BM. I na svatbě naší dcery se tvářil, že mě v životě neviděl. Ani mě nepozdravil. Když jsme se potkali v obchodě, taky se tvářil, že mě nikdy neviděl a vůbec mě nezná. Teď už se nekontaktuje ani s našimi dětmi. Jeho druhá manželka si to nepřeje a on ji poslouchá.
Upravil(a) Eva. (29. 4. 2015 11:07)
Není tady
Ivanka a ty keď si ho tak milovala a ešte stále miluješ, ako si to zvládala žiť vedľa neho s vedomím, že odchádza a ide si založiť novú rodinu. Nedúfala si stále, do posledného dňa, že zostane s vami, že sa všetko nejako dá do poriadku? Vieš, keď píšeš, že ste spolu trávili aj vianoce aj ste normálne fungovali?
Není tady
Mucka napsal(a):
Ivanka a ty keď si ho tak milovala a ešte stále miluješ, ako si to zvládala žiť vedľa neho s vedomím, že odchádza a ide si založiť novú rodinu. Nedúfala si stále, do posledného dňa, že zostane s vami, že sa všetko nejako dá do poriadku? Vieš, keď píšeš, že ste spolu trávili aj vianoce aj ste normálne fungovali?
No, nezvládala. Zoufala jsem si, prosila ho, aby neodcházel, jednou i na kolenou. Řekl mi, že odejde a abych se neponižovala, tak jsem ho prosit přestala. A dlouho jsem myslela na sebevraždu. Děti už byly dospělé a já ztratila jakýkoli smysl života. Další život bez něj se mi zdál nesmyslný a zbytečný. Držela mě jen myšlenka na moji starou maminku, která už nikoho než mě neměla, té bych to prostě nedokázala udělat. Jinak už jsem psala, že jsem dva roky každý večer brečela. Ale opravdu každý večer! A kolikrát i v práci, když jsem si na to vzpomněla, tak jsem musela odejít na WC a tam jsem bulila. nebo jsem šla za barák do lesa a tam brečela jak zjednaná. I s tou mojí kámoškou jsme si kolikrát společně zabrečely. A stejně to bylo k ničemu, ničemu jsem nepomohla, jen sebe jsem trápila. Ale v té době to nešlo ovládnout. Emoce musí ven a všecko spraví čas. Hodně času. A jen spraví, ne úplně vyléčí. nevěřím lidem, kteří tvrdí, že na svého ex, s nímž žili čtvrt století, za pár let úplně zapomněli. Jen to už tolik nebolí, ale jizvy zůstanou a občas se ozvou i po tolika letech.
Není tady
vera napsal(a):
Hezky napsané..........a svatá pravda. Ráda jsem si to opět uvědomila.
A milosrdný čas vše zahojí.........člověk získá nadhled nad situací............a já si z toho všeho vzala....už se nenechám takto semlít, nebudu vztah brát fatálně, toto byla moje největší chyba............že je to do konce života
S tímto poznatkem se mi žije mnohem lépe, ale je to fuška a člověk musí na sobě stále pracovat, což je taky dobře.
myslenka hezka , ale stejne te kazdy dalsi vztah , kteremu das sanci skoli znovu ... I kdyz si rikas, ze uz to nedopustis
Není tady
Ivana napsal(a):
Mucka napsal(a):
Ivanka a ty keď si ho tak milovala a ešte stále miluješ, ako si to zvládala žiť vedľa neho s vedomím, že odchádza a ide si založiť novú rodinu. Nedúfala si stále, do posledného dňa, že zostane s vami, že sa všetko nejako dá do poriadku? Vieš, keď píšeš, že ste spolu trávili aj vianoce aj ste normálne fungovali?
No, nezvládala. Zoufala jsem si, prosila ho, aby neodcházel, jednou i na kolenou. Řekl mi, že odejde a abych se neponižovala, tak jsem ho prosit přestala. A dlouho jsem myslela na sebevraždu. Děti už byly dospělé a já ztratila jakýkoli smysl života. Další život bez něj se mi zdál nesmyslný a zbytečný. Držela mě jen myšlenka na moji starou maminku, která už nikoho než mě neměla, té bych to prostě nedokázala udělat. Jinak už jsem psala, že jsem dva roky každý večer brečela. Ale opravdu každý večer! A kolikrát i v práci, když jsem si na to vzpomněla, tak jsem musela odejít na WC a tam jsem bulila. nebo jsem šla za barák do lesa a tam brečela jak zjednaná. I s tou mojí kámoškou jsme si kolikrát společně zabrečely. A stejně to bylo k ničemu, ničemu jsem nepomohla, jen sebe jsem trápila. Ale v té době to nešlo ovládnout. Emoce musí ven a všecko spraví čas. Hodně času. A jen spraví, ne úplně vyléčí. nevěřím lidem, kteří tvrdí, že na svého ex, s nímž žili čtvrt století, za pár let úplně zapomněli. Jen to už tolik nebolí, ale jizvy zůstanou a občas se ozvou i po tolika letech.
nemyslim, ze nekdo muze zapomenout ... ale ta bolest je ruzna , podle toho , jak ten vztah fungoval .... spousta lidi zije jen vedle sebe a pak to takova rana neni ..jen zmena zpusobu zivota
Není tady
Mucka napsal(a):
Indiánské zákony spirituality:
1. Člověk, kterého potkáš, je ten pravý
2. To, co se děje, je to jediné, co se mohlo stát.
3. Každý moment, ve kterém něco začíná, je ten správný.
4. Co má svůj konec, má skončit.
Dovol si jít dobrou cestou. Miluj celou svou bytostí.
Keď z môjho pohľadu sú tie indiánske zákony aspoň v súčasnosti rozporuplné. Na jednej strane sa presviedčam, že to čo sa deje, je to jediné, čo sa mohlo stať, na druhej strane pochybnosti, čo ak ten jeden človek je naozaj ten pravý? Ale zasa aj čo má svoj koniec, má skončiť. Ja si to teraz ešte všetko vysvetľujem pod vplyvom emócií a váham.
Ešte som sa chcela s vami poradiť na jednu tému. Niekde čítam, že ak chcem vzťah ukončiť nemáme sa kontaktovať, vyhľadávať a tak. My momentálne ešte žijeme pod jednou strechou, pretože čaká na jeden podnájom. Od toho posledného okamihu čo mi povedal, že odíde (bola to dosť prudká komunikácia pod vplyvom rôznych emócií z jeho aj mojej strany) sa vôbec nerozprávame, nijako nekomunikujeme, skrátka sa len tak doma obchádzame. Vy máte aký názor alebo skúsenosti? Netreba páliť všetky mosty a komunikovať spolu aspoň na priateľskej úrovni alebo aký máte názor? Prosím poraďte.
Komunikovať priateľsky sa dá, ak to už oboch prebolelo - inak je to skôr sádlo-máslo a lepšie je vyhýbať sa.
Není tady
Ja už prakticky nemyslím na človeka, s ktorým som prežila 10 rokov a jediný pokus o "skutočnú rodinu" v mojom živote... a keď, tak skôr negatívne, aké chyby robil a ako sme si bez nich mohli žiť lepšie (aj ja som roobila chyby, nie že nie...). Minule som po X rokoch šla okolo bývalého bydliska, stretla bývalú susedu a pokecali sme - a uvedomila som si, že som si veľmi dlho nespomenula, ani s nevlastným synom sa o ňom veľmi nebavíme, nejako sú iné témy. A mňa to už fakt neberie, ani v dobrom ani v zlom. Ale mám naopak pár kratších bývalých vzťahov, ktoré ma berú aj po rokoch.
Není tady
No začína sa presne to isté peklo ako pred rokmi, keď som zistila prvú neveru. Tak ako som správne odhadla nová dáma na obzore. Vlastne až teraz som pochopila prečo tie nezhody a zvady v posledných dňoch. On už bol mysľou s ňou a ja som len prekážala. Mohla som sa ja snažiť akokoľvek, jednoducho už bol nervózny. Ako som aj písala, áno uvedomujem si aj ja, že ten vzťah bol 3 roky chorý, prehnitý, ale stále to nejako išlo, niekedy lepšie, niekedy horšie ale išlo. A teraz sa mám pozerať na človeka, ktorý sa s radosťou, vysprchovaný chystá na noc preč. Robí úplne naschvály, je to ako sado-maso pozerať na to. Stále predomnou smskuje, telefonuje. Nech to bolo ako bolo, bolí ma toto. A hlavne ten jeho spôsob akým to vždy robí. Odchádza až keď si je istý, že má náhradu, že nebude sám a okato to dáva najavo. Tak jednoducho viem, že s takýmto človekom byť už nechcem. Nechcem sa ľutovať, chcem žiť, žiť spokojne. Ale keď sa neviem presvedčiť, že aby som to nebrala tak tragicky.
Není tady
Mucka napsal(a):
No začína sa presne to isté peklo ako pred rokmi, keď som zistila prvú neveru. Tak ako som správne odhadla nová dáma na obzore. Vlastne až teraz som pochopila prečo tie nezhody a zvady v posledných dňoch. On už bol mysľou s ňou a ja som len prekážala. Mohla som sa ja snažiť akokoľvek, jednoducho už bol nervózny. Ako som aj písala, áno uvedomujem si aj ja, že ten vzťah bol 3 roky chorý, prehnitý, ale stále to nejako išlo, niekedy lepšie, niekedy horšie ale išlo. A teraz sa mám pozerať na človeka, ktorý sa s radosťou, vysprchovaný chystá na noc preč. Robí úplne naschvály, je to ako sado-maso pozerať na to. Stále predomnou smskuje, telefonuje. Nech to bolo ako bolo, bolí ma toto. A hlavne ten jeho spôsob akým to vždy robí. Odchádza až keď si je istý, že má náhradu, že nebude sám a okato to dáva najavo. Tak jednoducho viem, že s takýmto človekom byť už nechcem. Nechcem sa ľutovať, chcem žiť, žiť spokojne. Ale keď sa neviem presvedčiť, že aby som to nebrala tak tragicky.
Já jsem taky ze začátku nevěděla, že manžel má milenku. On mi prostě oznámil, že ode mě odchází, protože jsem tak strašná, že se se mnou nedá žít. Strašně jsem se trápila a vyčítala si úplně všecko, co jsem kdy řekla nebo udělala. A nakonec vyšlo najevo, že miluje kamarádku mojí dcery. Taky tvrdil, že je nespokojený už roky, ale odešel, až když měl náhradu. To jsou holt chlapi. A znovu, po xté opakuju - chce to čas!
Není tady
Klasika. A nejen, že dlouholeté partnerce poví, jak strašná byla a on byl světec, že to s ní tak dlouho vydržel. Oni to napovídají všem na potkání, rodině, známým - prostě potřebují si to nějak okecat sami před sebou. A pak se třeba stane, že jim milenka přestane vyhovovat a chtěli by se vrátit a nemohou. Protože jak by to vysvětlili všem, kterým svoji ex pomluvili. Jsou to v podstatě chudáci, protože jejich ego je nad zákony, politiku, rodinu a mlátí s nimi odezdi ke zdi. Musí bojovat, vyhrávat a chlubit se za každou cenu. Jen opravdový chlap se nad tohle všechno dokáže povznést. Je jich ale málo.
Není tady
Mucka napsal(a):
No začína sa presne to isté peklo ako pred rokmi, keď som zistila prvú neveru. Tak ako som správne odhadla nová dáma na obzore. Vlastne až teraz som pochopila prečo tie nezhody a zvady v posledných dňoch. On už bol mysľou s ňou a ja som len prekážala. Mohla som sa ja snažiť akokoľvek, jednoducho už bol nervózny. Ako som aj písala, áno uvedomujem si aj ja, že ten vzťah bol 3 roky chorý, prehnitý, ale stále to nejako išlo, niekedy lepšie, niekedy horšie ale išlo. A teraz sa mám pozerať na človeka, ktorý sa s radosťou, vysprchovaný chystá na noc preč. Robí úplne naschvály, je to ako sado-maso pozerať na to. Stále predomnou smskuje, telefonuje. Nech to bolo ako bolo, bolí ma toto. A hlavne ten jeho spôsob akým to vždy robí. Odchádza až keď si je istý, že má náhradu, že nebude sám a okato to dáva najavo. Tak jednoducho viem, že s takýmto človekom byť už nechcem. Nechcem sa ľutovať, chcem žiť, žiť spokojne. Ale keď sa neviem presvedčiť, že aby som to nebrala tak tragicky.
Nepozeraj sa, ukonči to ako prvá - zachováš si aspoň akú-takú hrdosť a dáš vám obom šancu byť šťastnejší než spolu.
Tragicky? Predstav si, že ti zomrie dieťa, že má ťažký úraz, že sú rodičia vážne chorí a ty ich musíš doopatrovať... Ešte stále ti TOTO pripadá ako tragédia?
Není tady
To není třeba ani ztěžovat, ale ani zlehčovat.
Je dokázáno, že rozvod je v životě člověka v podstatě na stejné úrovni, jako úmrtí blízkého člověka.
Pro mě to taky bylo tragické, rozvod po 20 letech manželství. A smutek nad tím, že se nám manželství nevyvedlo, zůstane.
Ale časem to přebolí.
Není tady
No práve, len ten čas mi chýba. Dnes mám od rána veľmi špatný deň. Aj keď deti sa snažia venovať sa mi čo najviac, ja som stále mysľou pri ňom. Chýba mi. Zasa trávil noc mimo. Aj som na seba nahnevaná, ako môžem byť taká hlúpa. Bývam v paneláku a býva tu tiež jedna stará pani vo veku tak 82-85 rokov, ktorej v decembri zomrel 90 ročný manžel. A ona hoci je po úraze vždy o dvoch paliciach sa prechádza vonku a ja si vždy vtedy poviem, že ona v jej veku ešte stále žije a snaží sa žiť pokojne aj bez toho manžela, nevzdáva to, a ja v mojom veku to vzdávam. Tak to na oplátku Selime k tej tragédií. Máš pravdu Selima to nie je tragédia, len ja sa neviem postaviť na vlastné nohy a ísť dopredu. Budúcnosť vidím čiernu. Stále mám nutkanie začať konverzáciu, aspoň niečo aby medzi nami ešte bolo. Zároveň sa bojím jeho reakcie, aby mi nepovedal niečo čo ma zasa zrazí na zem. Na druhej strane si hovorím čo ak na to čaká, čo ak mu urobí dobre, keď mu poviem, že som rada, že je doma, že mu dám najavo, že mi chýba? Veľa otázok, však? a vy vyliečené určite krútite hlavou, aká som hlúpa. Tie vzťahy sú teda komplikované.
Není tady
Mucko, času máš před sebou dost. Jednou bude líp, uvidíš. Myslím, že všichni, které potká něco nedobrého, by chtěli posunout čas. Ale ten nelze posunout. Ten lze jenom odžít. Nejsi hloupá. Každý z nás má svůj způsob a svou cestu, jak z toho ven. A jestli je to vyléčené, kdoví. Možná ani ne. Jenom už to tolik nebolí. Ale kompletní rodina, ta první, táta, máma a děti, a to, že jsme do ní vstupovali s představou navždy, bude aspoň mně chybět napořád. To ale neznamená, že nemůžeš potkat k sobě lepšího muže, než byl ten první.
Není tady
Rozchod je vážna vec a bolí (dokonca spôsobuje, myslím, isté blbé pocity aj tomu, kto odchádza). Ale má svoj význam v živote a je dobré si do odžiť, prežiť naplno, odbolieť... a ísť potom ďalej. Samotná fáza rozchodu je ais najhoršia a to, ako to máte zariadené vy, je podľa mňa sádlo-máslo... Ja som toto prežívala niekoľko mesiacov a bolo to asi zďaleka najhoršie z celého rozchodu.
Není tady
Taky si myslím, že tento způsob odchodu je masakr. Můj názor je, že by si Mucka měla s manželem promluvit o tom, že jestli má odejít, ať odejde hned. Tohle by mě ničilo, takové čekání. Žila jsem v tom jen chvilku, ale i tak to bylo hrozné a těžko zvladatelné. Ta naděje - co když třeba nakonec zůstane? je potvora v tomto případě. Akorát způsobuje, že to člověka ještě více ničí, než ostrý řez odchodu ihned a pak hojení rány.
Není tady
Mucka napsal(a):
No práve, len ten čas mi chýba. Dnes mám od rána veľmi špatný deň. Aj keď deti sa snažia venovať sa mi čo najviac, ja som stále mysľou pri ňom. Chýba mi. Zasa trávil noc mimo. Aj som na seba nahnevaná, ako môžem byť taká hlúpa. Bývam v paneláku a býva tu tiež jedna stará pani vo veku tak 82-85 rokov, ktorej v decembri zomrel 90 ročný manžel. A ona hoci je po úraze vždy o dvoch paliciach sa prechádza vonku a ja si vždy vtedy poviem, že ona v jej veku ešte stále žije a snaží sa žiť pokojne aj bez toho manžela, nevzdáva to, a ja v mojom veku to vzdávam. Tak to na oplátku Selime k tej tragédií. Máš pravdu Selima to nie je tragédia, len ja sa neviem postaviť na vlastné nohy a ísť dopredu. Budúcnosť vidím čiernu. Stále mám nutkanie začať konverzáciu, aspoň niečo aby medzi nami ešte bolo. Zároveň sa bojím jeho reakcie, aby mi nepovedal niečo čo ma zasa zrazí na zem. Na druhej strane si hovorím čo ak na to čaká, čo ak mu urobí dobre, keď mu poviem, že som rada, že je doma, že mu dám najavo, že mi chýba? Veľa otázok, však? a vy vyliečené určite krútite hlavou, aká som hlúpa. Tie vzťahy sú teda komplikované.
To je naprosto klasicka reakce ze strany opusteneho ... mam to uz nekolikrat za sebou ... musi se to proste prezit
Není tady
Grai, k tvému mottu pod čarou : ... "nejkrásnější, co můžeš znát, je lásku dát a láskou být milován"... (Moulin Rouge)
Jinak pro smutnou zakladatelku: ..."Čo bolí, to prebolí..."
Není tady
Dorka napsal(a):
Grai, k tvému mottu pod čarou : ... "nejkrásnější, co můžeš znát, je lásku dát a láskou být milován"... (Moulin Rouge)
Jinak pro smutnou zakladatelku: ..."Čo bolí, to prebolí..."![]()
ano .... bohuzel to nejmene dosazitelne
Není tady
No som už akosi psychicky vyčerpaná. Ale asi to je len tým, že okrem problémov som aj momentálne chorá a preto mám takú celkovú depku. Inak som sa rozhodla zmeniť a to hlavne v tom smere, že si zvýšim sebavedomie a sebadôveru, ktorá je momentálne na nule. A tak študujem, študujem a už mám z toho v hlave guláš. Ale samozrejme okrem sebavedomia zvyšujem hlavne napätie v sebe lebo čítam rôzne príbehy, čo ako, komu dopadlo a potom mám hlave všelijaké zlé myšlienky. Ako sa hovorí topiaci sa aj slamky chytá a ja stále chcem chytiť nejakú slamu. Hlúposť, viem. Ale ako odoženiem tie zlé myšlienky? A znovu uvedomujem si, že budúcnosť neovplyvním a to čo vytváram v hlave vôbec nemusí byť, lenže samu seba presvedčiť je ťažké. Nemám ani s kým o tom hovoriť. Kamarátky také, ktoré by môj problém so mnou rozoberali nemám. Mám všetko len vydaté kamošky, ktoré nebudú každý deň počúvať o mojom nevernom partnerovi. No a deti, tie tým zaťažovať tiež nebudem. Inak všetko je po starom. Ticho, ticho, ticho. Chodíme oko seba ako dvaja úplne cudzí ľudia. Stále zvažujem, či sa mám prihovoriť, ale bojím sa tej jeho reakcie. jáj kedy to už prebolí? Ja viem, ešte neskoro.
Není tady
No hlásim sa tu po skoro troch mesiacoch. A vôbec neviem ako sa zachovať. Už som si zvykla, že odišiel, že som doma sama s deťmi a celkom mi to aj vyhovovalo. On už cez mesiac býval inde, zariaďoval si svoj bytík a zrazu dnes v noci zvonil pri dverách, že prišiel za mnou, že chce byť so mnou a bla, bla, bla. Je mi jasné, že mal nejaké nezhody s novou láskou a to je celý dôvod prečo si spomenul zrazu, že sa chce vrátiť. Ale takto sa predsa ľudia nechovajú. Samozrejme, že mi vytkol, že ja som na vine za všetky tie milenky a pod. Na druhej strane som dostala uznanie, že som zo všetkých jeho žien tá najlepšia, najšikovnejšia, najkrajšia a pod. Toto by som bola chcela počuť niekedy veľmi dávno. A ani nemám nejaký pocit zadosťučinenia. Ale naozaj neviem ako sa zachovať. Ja som pre záchranu nášho vzťahu robila dlho všetko a teraz ho mám jednoducho vyhodiť a byť tvrdá alebo sa zmieriť s tým, že iný nebude a nechať ho doma. Citovo mi naozaj chýba, aj mi bolo smutno každý deň, pretože som to zlé vypustila z hlavy a zostalo len to dobré. Čo by ste vy poradili?
Není tady