Zatím jsi byla jenom zamilovaná. Počkej si na vztah, kde budeš cítit lásku. Nemáš kam spěchat. Máš dcerku, věnuj se jí a jednou to přijde. A třeba i s tímto tvým kamarádem, kdoví?

sanyhobby, vztah dvou lidí by měl být postaven na trochu jiných základech, nežli pouze na tom, že si partnera "vážím" a jsem mu "vděčná"   K plnohodnotnému vztahu je třeba něco navíc - oboustranná fyzická přitažlivost a touha po druhém partnerovi sdílet s ním nejen intimno, ale i podstatnou část života. A jakmile to u jednoho z partnerů chybí, je to špatné

Kdybys do něčeho podobného šla, byl by to z Tvé strany jenom "vztah z rozumu" a vztahy z rozumu - pokud jsou partneři ještě poměrně mladí a mají celý život před sebou - rozhodně nejsou tím pravým ořechovým. Nemusíš těsně po rozvodu sahat hned po první nabídce, která se Ti naskytne, je lepší vyčkávat, pozorovat, čekat a mezitím si utříbit myšlenky ohledně budoucího vztahu

Držím palce

Ďakujem za názory. Ja som mu aj včera na rovinu povedala, že nedokážem ísť do vzťahu s ním. Aspoň nie zatiaľ a tiež dosť pochybujem, že sa to niekedy bude iné.
Už aj kôli tomu, že mi bývalý robí peklo kôli majetkovému vysporiadaniu. Zmyslel si sumu, ktorú mu mám vyplatiť (nereálnu a ničím nepodloženú) a ak tak neurobím do dvoch mesiacov, vyhráža sa mi vypálením domu, že dá peniaze niekomu aby sa so  mnou porátal (nepovedal priamo zlykvidoval). Aj dnes bol za mnou v práci a vrieskal na mňa, vyhrážal sa, atď. Proste som na nejaký vzťah tak zatrpknutá, že až mi je samej z toho zle.

Nebolo to vedomé. Keď sa fyzicky priblížil, automaticky som ustúpila. Bol to reflex. A je to tak stále.

sanyhobby napsal(a):

Nebolo to vedomé. Keď sa fyzicky priblížil, automaticky som ustúpila. Bol to reflex. A je to tak stále.

tohle mluví jasně.
jednou jsem řešila podobnou situaci. Muž byl teměř ideal, moc o mě stál - jenže nic jsem necitila. Hodně dlouho jsem o tom přemýšlela ( třeba že časem ....) , jenže jen pomyšlení nějakého fyzického kontaktu mi bylo nepříjemné. Nakonec jsem se ním rozešla.

Ako to pokračuje. Môj tu zmieňovaný kamarát sa začal ponúkať s rôznymi výpomocami. Nikdy som ho o nič neprosila, ale sám aktívne zisťoval a doslova sa vnucoval, že mi pomôže s tým a s tým a ihneď aj obstaral. Netvrdím, veľakrát mi to padlo vhod, lebo by som sa o to sama musela postarať oveľa pracnejšie, ale asi som to mala utnúť v začiatku. Keďže som sa aj tak nemala k ničomu a finančnú kompenzáciu odmietol, začal na mňa tlačiť s návštevami u mňa. Proste sa sám pozval pod rôznou nepodstatnou zámienkou a nemal sa k odchodu až kým som mu ja trapne nepovedala, že už musíme ísť (musela som ho odviesť a priviesť, lebo ku mne sa obyčajným autom nedá dostať), lebo ešte potrebujem ísť tam a tam. Čakal že mu budem počas jeho návštevy vyvárať (prišiel na celý deň), snažil sa ku mne fyzicky priblížiť, atď. Takto sa to pár krát opakovalo až som mu rovno povedala, že o vzťah nemám záujem. Večer mi napísal sms, že on sa ma tak ľahko nevzdá.
Takže teraz posledné dni sedíme v kancelárii, ja cítim veľkú nervozitu a až odpor k nemu. Utínam akékoľvek jeho pokusy o pomoc s hocičím a komunikujem len veľmi stručne. Chcela som k nemu byť fér, bolo mi ho ľúto, ale vôbec sa mi nepáči ako sa zachoval, veď jasne videl, že z mojej strany nie je záujem. Pripadá mi doterný a nátlakový

Pokud byl u Tebe několikrát a nelíbilo se Ti to-proč přišel znovu? Jaké měl třeba zímky, jak píšeš? A na celý den?????????????

sanyhobby napsal(a):

Ako to pokračuje. Môj tu zmieňovaný kamarát sa začal ponúkať s rôznymi výpomocami. Nikdy som ho o nič neprosila, ale sám aktívne zisťoval a doslova sa vnucoval, že mi pomôže s tým a s tým a ihneď aj obstaral. Netvrdím, veľakrát mi to padlo vhod, lebo by som sa o to sama musela postarať oveľa pracnejšie, ale asi som to mala utnúť v začiatku. Keďže som sa aj tak nemala k ničomu a finančnú kompenzáciu odmietol, začal na mňa tlačiť s návštevami u mňa. Proste sa sám pozval pod rôznou nepodstatnou zámienkou a nemal sa k odchodu až kým som mu ja trapne nepovedala, že už musíme ísť (musela som ho odviesť a priviesť, lebo ku mne sa obyčajným autom nedá dostať), lebo ešte potrebujem ísť tam a tam. Čakal že mu budem počas jeho návštevy vyvárať (prišiel na celý deň), snažil sa ku mne fyzicky priblížiť, atď. Takto sa to pár krát opakovalo až som mu rovno povedala, že o vzťah nemám záujem. Večer mi napísal sms, že on sa ma tak ľahko nevzdá.
Takže teraz posledné dni sedíme v kancelárii, ja cítim veľkú nervozitu a až odpor k nemu. Utínam akékoľvek jeho pokusy o pomoc s hocičím a komunikujem len veľmi stručne. Chcela som k nemu byť fér, bolo mi ho ľúto, ale vôbec sa mi nepáči ako sa zachoval, veď jasne videl, že z mojej strany nie je záujem. Pripadá mi doterný a nátlakový

Byť fér v tejto situácii podľa mňa znamená povedať by na rovinu "Sorry, teraz učtie nemám záujem o žiaden vzťah a neviem, či niekedy budem mať záujem o vzťah s tebou.... Si mi sympatický, ale ako kamarát." A súcit podľa mňa nie je bohvieaký cit, hlavne nie vo vzťahu, ktorý by mal byť rovnocenný - či už partnerský, alebo kamarátsky. Súcit môže mať človek so zahodeným šteňaťom alebo s niekým v krízovej situácii, komu chcem/môžem pomôcť, prípadne s mojou zlatou babičkou, ktorá dostala Alzheimera, ale v takýchto vzťahoch to dobrotu nerobí.

Tvrdí že má rád len mňa a nedokáže milovať žiadnu inú ženu
To je ale jen a jen jeho problém.
Ovšem začla bych si dávat větší pozor - tyhle typy můžu bejt nebezpečný.
ja by som sa ale voziť nenechala
Jak vidíš, on tyhle zábrany nemá... ale proč ho k sobě sakra vozíš? Aby ti "nezávazně vypomáhal"?

Upravil(a) helena (4. 2. 2013 10:00)