Uf, to se mi ulevilo
Uz jserm se lekla, ze to neni o stasnych jedincich tvoricich stastne spolecenstvi, ale o socialisticke brigade prace

xXx
Uf, teď jsem si přečetla, že to není z Tvojí hlavy. Promiň, přijmi omluvu.

xXx,
tak už ho znáš. Pro mne je to nepochopení svatého písma. Je to jako bruslení po ledě na rybníku, netuše, že hladina je vlastně začátek hloubky .

Pandorraa napsal(a):

xXx
i ja si myslim, ze ten clanek je jedno obrovske nepochopeni a hlavne zjednoduseni....

Nemyslím, že pouhé nepochopení. Je to soubor pravd, polopravd, nepravd a vyslovených dezinformací, prostě takto vznikají ideologie, které plodí zlo.

Somaia napsal(a):

Já si myslím Salvatore, že tyto dezinformace vychází z prvotní mylné představy autora, co nebo kdo je vlastně Bůh a úplně opomíjí fakt, že jsme jeho nedělitelnou součástí. Pokud by měl autor v tomhle ohledu jasno, pak by mu takové rozpory ani na mysl nevzešly.

Souhlasím. Přesně takto postupují ideologové! Vždy dopředu předjímají, aniž by zažili. Většinou za zištným účelem. Výsledky jsou pak katastrofální.

Zdravim vsetkych. Mne osobne hovori vela tento clanok. Myslim si, ze nasa spolocnost stratila taky ten duchovny zmysel zivota. Nas svet zacal ovladat materializmus, egoismus...u vela ludi tento styl zivota prisiel automaticky, bez "chcem tak zit". Je velmi tazka doba, kde clovek sa prisposobuje napr. zakonom atd.
        Je to velka skoda. V zivote businesu, techniky trpi nasa priroda. A priroda nieje len trava, voda, slnko....zvierata, ale i CLOVEK. Prirodne katastrofy, to je len vysledok nasich pokusov, nasho pohodlia...Nechcem nikoho urazit. Je to môj nazor. Som prvy krat na tejto stranke. A vobec, nikdy som si nepozerala diskusie. Internet som pouzila len na komunikaciu s priatelmi, a na vyhladanie info.
        Bola som vychovana v krestanskej rodine. Ako dieta, ci dospievajuce dievca som verila v Boha bez rozmyslania. Casom, bez nejakej druhej osoby som sa zacala viac zamyslat nad prirodou a vsetkym co do nej patri. V tejto dobe stresu som si casto nasla cas, sedla som si na namesti na lavicku, a pozorovala ludi. Ludia sa neusmievaju, nahanaju sa po supermarketoch...no nieco hlupe....nie ja nezijem v chatrci na samotke, aj ja zijem v tomto style, ale rozmyslam nad kazdym cinom, co prave robim. Vtedy ma ta cinnost viac zmysel, alebo zbadam, ze je to prazdnota..neviem, ci mi rozumiete.  Ja vzdy hovorim "nie som stastna, mam len stastne momenty, ale som spokojna" V tejto dobe si myslim, ze byt spokojny je vzacne. Stastny je uz luxus. Pripominam, je to moj nazor. Viete, pre kazdeho je nieco ine stastie. Ja si myslim, ze clovek nemoze byt nikdy stastny SAM. Moje stastne momenty su napr., ked vidim, ze si ludia pomahaju, ked vidim, ze sa ludia lubia, ked vidim, ze sa clovek stara o zvieratka....ked sa deti hraju vybijanu /existuje este vôbec tato hra? / , ked sa starsi ludia stretnu pri praci vonku, ako kedysi, ked ludia spievaju v kostole...ked sa na mna usmeje dieta, ked môzem odniest nakup starsiej osobe....Viem pre vela ludi STAROMODNE, NUDNE....no dobre na dnes koncim.
        Srdecne Vas vsetkych pozdravujem.       /altruismus/                 

xXx napsal(a):

zdroj: www.prop.sk

Hľadanie Boha   
_____________________________________________

Môžeme hľadať pre Boha alebo pre seba.  Oboje naraz sa robiť nedá. Ak hľadáme pre Boha, vtedy ide o to, aby sa naplnil boží plán.  Ten neposkytuje naplnenie túžob osobnosti.  V tom ide len o ľudstvo a planétu, nie o nižšie ja.

Ak hľadáme svoje osobné šťastie, vtedy hľadáme pre seba.  Ľudia sa nazdávajú, že ich osobné šťastie je súčasťou božského plánu, ale to je klam.  Títo si myslia, že ich osobné šťastie je akosi nutné, aby sa mohol manifestovať boží plán, ale to je jednoducho sebectvo.  Ľudia sa
nazdávajú, že plán pre ľudstvo značí, že všetci ľudia budú žiť v šťastí, ale aj to je nedorozumenie, pretože hľadanie osobného šťastia je protikladom hľadania Boha. Keď sa sústreďujeme na svoje osobné šťastie, ako do nás môže vstúpiť duch? Keď sme sústredení na vlastné city, na svoju vlastnú hodnotu, svoje túžby, nádeje, sny, očakávania, atď., ako v nás môže žiť neosobný, božský život?  Je jasné, že nemôže. Veru tak, keď hľadáme šťastie, sústreďujeme sa na seba a vzďaľujeme sa od skupinového života.  To nás potom vedie k sústreďovaniu sa na ego a nie k Bohu.  Hľadanie vlastného šťastia posilňuje "ja", ale práve toto "ja" nás potom blokuje od uvedomenia si božského, od Reality a Pravdy.  Hľadanie šťastia je teda protikladom skutočnej duchovnosti. Ak hľadáme kvôli svojmu osobnému zdraviu, zase len hľadáme pre seba a nie pre Boha.  Ľudia si myslia, že ich osobné zdravie je akosi súčasťou božského plánu.  Myslia si, že musia byť zdraví, aby sa mohla realizovať vôľa božia.  Ale ego, osobnosť, nie je súčasťou božského.  Ego je práve protikladom božského.

Istotne, musíme byť zdraví, aby sme si mohli plniť svoju povinnosť v rámci božieho plánu.  Ale ak zdravie HĽADÁME, vtedy stále hľadáme len pre seba. Keď sa sústreďujeme na hľadanie pre seba, nesústreďujeme sa na Boha, na Pravdu a Realitu.  Vtedy sa dívame "len smerom k nohám" a nie smerom nahor k božskej realite a k viere v usmerňovanie duchom.  Skutočný služobník boží ponecháva zdravie osobnosti v rukách ducha a vkladá svoju dôveru v Boha, aby zabezpečil všetko potrebné pre jeho nižšiu podstatu. A to isté platí aj pre osobné osvietenie, aj vtedy hľadáme pre seba. 

Na rozdiel od propagandy rôznych učení nového veku, my vôbec nemusíme byť osvietení, aby sme mohli pomáhať božiemu plánu realizovať sa na planéte Zem.  Plán sa snaží naplniť vôľu božiu a tá pre každého človeka značí, že musí hľadať Boha.  Keď ľudia hľadajú osvietenie a nie Boha, vtedy sa plán nerealizuje. Ľudia sa nazdávajú, že hľadať osvietenie je to isté ako hľadať Boha.  Ale tak to nie je.  Hľadať osvietenie predstavuje žiť vo svete seba-zdokonaľovania sa, rastu a vývoja.  Ale Boh nežije v takom svete.

Boh sa nevyvíja, nerastie, nezdokonaľuje.  Boh žije vo vesmíre, kde je už všetok život nerozlučne spojený s božským.  Takže v tom vesmíre nik nemusí hľadať zjednotenie s božským.  Tie egá, ktorý ide o vývoj, rast, zdokonaľovanie sa, nie sú v synchronizácii s vibráciou Boha - neuvedomujú si božský vesmír.  Boh jednoducho je.  Takže tí, čo hľadajú Boha, nehľadajú osvietenie.  Veru tak; všetko, čo má niečo spoločné s osobným "ja" a jeho úspechom, je pre duchovné vedomie totálne neviditeľné. Hľadať Boha značí teda hľadať božský vesmír Reality a Pravdy.  Ten božský vesmír začne byť prítomný v našom vedomí len prostredníctvom vôle ducha vo viere a pravde.  Tá vôľa sa môže v našom živote prejaviť len vtedy, keď prestaneme hľadať pre seba - v akejkoľvek forme, tvare, akýmkoľvek spôsobom.  Duch sa v nás prejavuje vtedy, keď prestávame hľadať osobné šťastie, osobné zdravie, osvietenie, svoj osobný vzťah s Bohom.  Byť s Bohom, v tom už nie je nič osobné.  Boh je absolútne neosobný, univerzálny, transcendentný, nadzmyselný.  Boh nevidí individuálne ego.

Boh nevenuje pozornosť našej nižšej podstate.  Boh sa nestará o jej šťastie, zdravie, rast, zdokonaľovanie, vývoj alebo úspech.  Bohu ide len o plán, ktorého účelom je vytiahnuť ľudí zo seba, z ega do božskej reality nesebeckosti, skupinového života a duchovnej služby.
Cesta k Bohu značí prestať s napĺňaním túžob ega po láske a osvietení a jednoducho len nasledovať ducha vo svojom srdci.  Pretože keď sa započúvame do svojho srdca zistíme, že duch tu nie je nato, aby nám pomáhal v našom vlastnom sebeckom rozvoji.  Duch je tu nato, aby nás viedol k činom, ktoré sú v súlade so všetkými tými, čo tiež veria v Boha. Duch je tu nato, aby z nás urobil nástroje plánu na planéte Zem.  Duch je tu vtedy, keď sme ochotní vzdať sa svojho "ja" a umožňujeme, aby naša osobnosť bola používaná ako nástroj božského plánu.
Cesta k Bohu teda značí zabudnúť na seba, nie seba rozvíjať.  Cesta k Bohu značí odvracať sa od osobnej túžby po šťastí, zdraví a láske smerom k potrebám celku, skupinového života.  Cesta k Bohu značí zanechať vývoj ega a dôverovať božej vôli, aby sa realizovala.  Cesta k Bohu značí byť nástrojom neosobnej pravdy.  Cesta k Bohu značí veriť, že duch v našich
srdciach už vie všetko, čo sa od nás žiada... Vkladajme svoju vieru a dôveru v ducha v svojom srdci a sústreďujme sa na to, aby sme sa zbavovali svojho "ja"!