Selima napsal(a):

O mne tvrdia, že som spokojná, kľudná, optimisitcká... väčšinou to je pravda, ale vždy určite nie. Mám chvíle, keď mi je blbo, ale to radšej zaleziem - hlavne ak viem, že mi druhí ani nemôžu ponôcť a že bude lepšie... A občas aj vypením a nakričím na niekoho. Ale udržiavam si prevažnú hladinu spokojnosti a ono to je asi cítiť.
Na druhej strane ľutujem ľudí, ktorí nerozoznajú dobré od zlého a vo všetkom vidia len pozitíva- možno je to len atrofovaná intuiícia alebo inštinkty alebo čo. Pre mňa je normálne, že raz je lepšie a raz horšie, a tak to aj beriem.

Myslím si, že to, že je človek spokojný až šťastný, a priori neznamená, že nerozozná dobré od zlého, že nevidí okrem pozitív aj negatíva.
Ale niekto to tak asi má, ako popisuješ. To je už ale patologické, podľa mňa.