|
9.dubna : Vážení uživatelé, vkládat zde odkazy na různé e-shopy a stránky je přísně zakázáno, je to porušení Pravidel. Takové příspěvky budou smazány. Děkujeme za pochopení! 9.dubna : Vaření na chatě či chalupě bez stresu: Tipy na vaření z jedné pánve nebo hrnce. 1.dubna : Jak vznikla záhada ďáblova trojúhelníku: Odhalil ji už Kolumbus? |
|
|
Dobrý deň, ani neviem ako to napísať. Potrebujem sa trochu vyrozprávať a počuť nezainteresované názory.
Som vydatá 23 rokov, dve dcéry 21, 21 rokov. Asi do ich puberty všetko v poriadku, potom zo strany otca obrovská zmena. Predpokladám, že tá zmena má samozrejme prameň aj, alebo hlavne v jeho povahe. Podľa neho sú dcéry v jeho očiach tie najhoršie, aké asi môžu deti byť. Lenivé, nevďačné, ku..vy, a pod. Takto sa pred nimi vyjadruje pravidelne. Ja nepopieram, ktoré decká samé od seba by každý deň upratovali, sedeli od rána do večera pri knihách a pod. Ale nie sú nevďačné, ani sa nekur...a. Jednoduch na svoj vek majú priateľov, podotýkam dlhodobo tých istých, nestriedajú ich. Keď im niečo poviem ja vždy všetko urobia, síce niekedy si pofrflú, ale nakoniec to urobia. Obidve študujú na vysokej škole, sú inteligentné. On ich však už dlhodobo označuje tak ako som napísala. Samozrejme, oni sú tiež osobnosti a uráža ich jeho chovanie. Potom ho nepozdravia, nerozprávajú sa s nim, sú najradšj keď nie je doma. Potom im ja dohovorím, tak ho začnú zdraviť, on keď má dobrú náladu tak sa s nimi aj začne rozprávať, srandovať, ale to trvá možno 3-4 dni a znova ten istý kolotoč. A ja ako matka si ich vždy zastanem, pretože viem, že je k nim nespravodlivý. Potom je rada na mne. Ja som tá najhoršia v jeho očiach, lebo sa ich len zastávam. Veď aj tak ma raz kopnú do riti, to sú jeho slová. Ja mám však s nimi dobrý vzťah. Nemôžem povedať, jeho mám tiež rada, chýba mi, ale nemôžem trpieť to čo robí s deťmi. Chová sa ako keby to neboli jeho deti. Toto nikdy nepochopím. Naposledy v pondelok sa odohralo to isté. Príde za nimi začne do nich bezdôvodne rýpať, oni si to nedajú a oheň je na streche. Dcéra plakala, zbalila sa a odišla z domu, že sa tam necíti dobre, a že ona proste už nevydrží takýto život. Ja som plakala s ňou, prosila ju aby neodchádzala, jemu som vynadala, že sa môže hanbiť za to aký je otec, keď je chorý nech sa ide liečiť. To som asi nemala, lebo so mnou vraj skončil. Odsťahoval sa zo spálne, nepraje si aby som mu prala, varila a proste nič...Dcéra sa medzitým už na základe mojich telefonátov a prosieb vrátila, doma je dusno a ticho. Čo mám teraz robiť? Ako som písala, ja si s nim vychádzam inak dobre, teraz mi chýba a ja rozmýšľam, či mám ísť za ním. Bojím sa, že teraz je jeho ego dotknuté a pošle ma kade ľahšie. Na druhej strane si hovorím, keď aj sa začne so mnou rozprávať, dokedy to bude trvať? Do jeho najbližšieho rýpacieho dňa? A zasa sa bojím, že keď to takto bude pretrvávať, odídu mi deti navždy a ja nebudem môcť vídať ani svoje vnúčatá v budúcnosti. Ja som nekonfliktný typ, mám už aj svoje roky, chcem život prežívať v kľude. Viem ako je vzácne prežiť každú minútu života v radosti, pokoji a viem aj ako je to keď niekto nečakane zomrie a potom už nie je možnosť povadať človeku, že ho má rada, že ho niečo mrzí....Každý z nás je tu dnes a zajtra byť nemusí. Tak čo mám robiť?
Není tady
Ony sú dvojičky, Albex?
Ja by som pomohla im sa odsťahovať - na internát asi nemajú nárok, hej? To už by tam boli, predpokladám. Tak nejaký privátik, spolubývanie. Aj tak už majú vek....a neboj sa, ak by prerušili styky nielen s otcom, ale aj s tebou - je potreba v tomto veku definitívne pretrhnúť pupečnú šnúru 
Potrebujú byť celkom samy za seba a ak vydržíš zo tri-štyri roky ticho čakať za rohom, vrátia sa a vzťahy budú dobré, uvidíš.
Takto to bolo aj s mojimi dcérami aj ich spolužiačkami, čo som mala možnosť sledovať.
Atmosféra doma sa zjavne nezlepší sam od seba a lepšie, aby odišli z vlastného rozhodnutia, ako utekali pod tlakom.
Není tady
albex napsal(a):
Dobrý deň, ani neviem ako to napísať. Potrebujem sa trochu vyrozprávať a počuť nezainteresované názory.
Som vydatá 23 rokov, dve dcéry 21, 21 rokov. Asi do ich puberty všetko v poriadku, potom zo strany otca obrovská zmena. Predpokladám, že tá zmena má samozrejme prameň aj, alebo hlavne v jeho povahe. Podľa neho sú dcéry v jeho očiach tie najhoršie, aké asi môžu deti byť. Lenivé, nevďačné, ku..vy, a pod. Takto sa pred nimi vyjadruje pravidelne. Ja nepopieram, ktoré decká samé od seba by každý deň upratovali, sedeli od rána do večera pri knihách a pod. Ale nie sú nevďačné, ani sa nekur...a. Jednoduch na svoj vek majú priateľov, podotýkam dlhodobo tých istých, nestriedajú ich. Keď im niečo poviem ja vždy všetko urobia, síce niekedy si pofrflú, ale nakoniec to urobia. Obidve študujú na vysokej škole, sú inteligentné. On ich však už dlhodobo označuje tak ako som napísala. Samozrejme, oni sú tiež osobnosti a uráža ich jeho chovanie. Potom ho nepozdravia, nerozprávajú sa s nim, sú najradšj keď nie je doma. Potom im ja dohovorím, tak ho začnú zdraviť, on keď má dobrú náladu tak sa s nimi aj začne rozprávať, srandovať, ale to trvá možno 3-4 dni a znova ten istý kolotoč. A ja ako matka si ich vždy zastanem, pretože viem, že je k nim nespravodlivý. Potom je rada na mne. Ja som tá najhoršia v jeho očiach, lebo sa ich len zastávam. Veď aj tak ma raz kopnú do riti, to sú jeho slová. Ja mám však s nimi dobrý vzťah. Nemôžem povedať, jeho mám tiež rada, chýba mi, ale nemôžem trpieť to čo robí s deťmi. Chová sa ako keby to neboli jeho deti. Toto nikdy nepochopím. Naposledy v pondelok sa odohralo to isté. Príde za nimi začne do nich bezdôvodne rýpať, oni si to nedajú a oheň je na streche. Dcéra plakala, zbalila sa a odišla z domu, že sa tam necíti dobre, a že ona proste už nevydrží takýto život. Ja som plakala s ňou, prosila ju aby neodchádzala, jemu som vynadala, že sa môže hanbiť za to aký je otec, keď je chorý nech sa ide liečiť. To som asi nemala, lebo so mnou vraj skončil. Odsťahoval sa zo spálne, nepraje si aby som mu prala, varila a proste nič...Dcéra sa medzitým už na základe mojich telefonátov a prosieb vrátila, doma je dusno a ticho. Čo mám teraz robiť? Ako som písala, ja si s nim vychádzam inak dobre, teraz mi chýba a ja rozmýšľam, či mám ísť za ním. Bojím sa, že teraz je jeho ego dotknuté a pošle ma kade ľahšie. Na druhej strane si hovorím, keď aj sa začne so mnou rozprávať, dokedy to bude trvať? Do jeho najbližšieho rýpacieho dňa? A zasa sa bojím, že keď to takto bude pretrvávať, odídu mi deti navždy a ja nebudem môcť vídať ani svoje vnúčatá v budúcnosti. Ja som nekonfliktný typ, mám už aj svoje roky, chcem život prežívať v kľude. Viem ako je vzácne prežiť každú minútu života v radosti, pokoji a viem aj ako je to keď niekto nečakane zomrie a potom už nie je možnosť povadať človeku, že ho má rada, že ho niečo mrzí....Každý z nás je tu dnes a zajtra byť nemusí. Tak čo mám robiť?
a to sním opravdu vycházíš dobře?kromě toho, že ti chybí, tady nevidím jedno slovo o tom, jaký je , v čem ti chybí, v čem je dobrý.
a upřímně, pokud má takový to názor na SVÉ vlastní děti, kde k němu přišel? Není to jeho přání ( nemuset se o nikoho starat) ? poslat ho ....někam?
Není tady
alex, mě napadla jediná věc.
Nemá tvůj muž milenku?
Toto je možná jeho, byť podivný, způsob, jak od vás odejít.
Aby nebyl na vině on, že odešel.
Muži se v situaci, kdy je tady milenka, chovají často totálně podivně a nevyzpytatelně. I k vlastním dětem.
Upravil(a) majkafa (20. 4. 2012 12:39)
Nie, nie sú dvojičky, ale sú po roku. On ich mal rád pokiaľ boli malé a na neho celkom odkázané. Toto trvá tak akosi od 14,15 rokov, odkedy sa s ním už nehrajú, nechodia s nim na rôzne aktivity-bicykel, plávanie. Odkedy majú svoje záujmy. Oni aj teraz by s nami občas niekde išli na výlet, ale aj tam si niečo nájde, začne ich podpichovať, vyčítať im a radšej potom s nami nikde nejdú. On bol dobrý otec ako spomínam pokiaľ boli malé. Teraz je už len dobrý manžel, ale úlohu otca celkom zbabral. Milenku nemá, to zas keby chcel odísť kvôli takémuto dôvodu, to by on odišiel. Je to veľmi čudná povaha, svojská, dosť tvrdohlavá, cholerická. A ešte na urobenie si obrazu-nie je ani dobrý syn, brat, .....Ako manželia máme veľa spoločných záujmov, rozumieme si vo veľa veciach, je ku mne milý. On mi pripadá, že sa uprie len na jednu osobu a s tou vychádza, ale ostatní ho moc nezaujímajú. Potrebuje mať asi len niekoho blízkeho. Preto si nevychádza ani so svojou mamou, ani jednou sestrou, nevychádzal si ani s otcom, ktorý už zomrel.
Upravil(a) albex (20. 4. 2012 13:16)
Není tady
Tady je každá rada drahá,nemáš to vůbec jednoduché.A holky taky ne.Osobně se tak trochu divím,že i na vš bydlí dcery ještě doma,že nejsou alespoň přes týden na koleji či privátě,když je to doma takové.
Píšeš,že mu stačí 1 blízká osoba a s ost.nevychází dobře - na tom tvém postřehu zřejmě bude dost pravdy a napadá mě tedy.pokud s ním i nadále chceš žít a klape vám to,zařídit se podle tohoa neničit si vzájemně jako rodina život: promluvit s mužem o tom,že ho máš ráda a že v rámci klidu v rodině by bylo dobré,aby holky měly své hl.bydlo na privátu a domů jezdily jen na návštěvu či víkend;stejně to samy dřív či později udělají,ale pokud by to asi neudělaly nyní,tak ty zřejmě přijdeš nejen o nervy,ale i o manžela,se kterým jinak v pohodě vycházíš.A určitě nechceš být na staré roky sama,až budou mít dcery svoje vl.rodiny.
Jako matce se mi toto píše dost špatně,takhle vystrčit děti z hnízda,když jsou na vás ještě závislé,já si tohle radši ani představit nechci,ale máš jinou možnost? A starýho psa novým kouskům nenaučíš.
Upravil(a) Jaku (20. 4. 2012 13:45)
Není tady
To "vystrčení z hnízda" tu propaguju já, Jaku a netvrdím, že je to snadné, ale že je to nutné ano. Dokonce i případě, že nemají nějaký zjevný důvod.
Můžou jim přece pomáhat ze začátku finančně - taky jsme to tak dělali. Jen se jim to nesmí omlacovat o hlavu.
Albex, ak tvoj muž vychádza iba s jednou osobou, može jednoducho dcéry považovať nie už za deti (čo fakticky ani nie sú) ale za dospelých, so ktorými už nemá schopnosti, alebo kapacitu vychádzať dobre. V takom prípade hádam lepšie, že sa usiluje vyjsť s tebou a nie s jednou z dcér, napríklad...taká koalícia by bola horšia, nemyslíš? Dcéry sa aj tak raz musia odsťahovať.
Není tady
Deti bývajú s nami, pretože do školy chodia v mieste bydliska, takže nárok na inetrnát nemajú. Ešte som zabudla napísať, že chodia pravidelne brigádovať, aj na nočné roboty, ťažké, aby si niečo pre svoje potreby zarobili-tak na prilepšenie. Takže nie sú lenivé. Manžel chcel, že kúpime nejakú garsónku a pôjdu tam bývať, že mi zaplatíme len nájomné a ostatné si budú platiť aj živiť sa samé. Ale ako ich môžem k tomu ja nútiť. Veď chodia do školy. Tie brigády nemajú zaručené natrvalo. Že ho neprerobím to viem určite. Ľudia s takouto povahou väčšinou rokmi iba svoje chovanie ešte zhoršujú, nie zlepšujú. A to, že raz zostanem asi sama, je pravda. Pretože oni budú mať svoje rodiny. Pokiaľ sa prikloním na ich stranu, tak to tak dopadne, pretože on so mnou potom už nebude.
Není tady
A vy máte na garsonku? Jáj! no tak ju kúpte, nie? Myslím si, že tam pojdu aj rady - pýtala si sa ich na to? Ak nie, garsonku prenajmete Moja staršia tiež bývala v garsonke po mame a chodila popri tom do školy. My sme jej platili nájom a ešte prilepšili, keď nemala brigádu, alebo mala skúškové a podobne.
Není tady
píšeš, že spolu vycházíte dobře....přesto
lebo so mnou vraj skončil. Odsťahoval sa zo spálne, nepraje si aby som mu prala, varila a proste nič.
tohle mi tak nepřipadá , zvláště pokud se hádáte častěji ( i když "jen" kvůli dcerám)
Není tady
Myslím si, že je to člověk, který kolem sebe snese jen lidi, které může ovládat. Pokud někdo z blízkých projeví názor odlišný od jeho názoru, je zle. Sestry, matka, děti od puberty už moc neposlouchají. Myslím že tvůj manžel byl vždycky takový, jen neměl tolik důvodů ke vztekání. Všechno šlo podle něj. Vždyť teď jste v takovém krásném věku, kdy se děti postarají sami o sebe a vy dva s manželem se můžete věnovat sobě a svým koníčkům - je to prostě škoda. Kdyby se to stalo mě, byla bych zrovna tak v koncích. Lítat mezi manželem, kterého miluju a dcerami, které miluju, to bych dlouho nevydržela. Asi bych nakonec zůstala s manželem, kterého bych ovšem milovat přestala a dcery bych si od srdce neodtrhla ža žádnou cenu. Těžká situace.
Není tady
Viem, že je to strašne ťažké a preto som sem napísala. Teraz je tu víkend, my sme spolu stále niečo podnikali a teraz budem asi sama. Nedávno som si hovorila, aký máme krásny medzi sebou vzťah, na svoje roky 45,47 rokov. Lenže bolo to na úkor toho, že ja som bola väčšinou ako "mŕtvy chrobák". On kričal, ja som sa robila, že nevidím, nepočujem. Ale teraz naposledy to bolo dva krát po sebe a to už mi trhalo srdce. Zasiahla som. Asi som to aj prehnala. On je chorý na srdce, minulý týždeň som mu volala sanitku a potom mu vykrikujem, že keď je chorý nech sa ide liečiť. Ale ja som myslela v tom záchvate hnevu a zúfalstva, že je chorý na nervy. Bojím sa mu aj prihovoriť, lebo viem, že ma pošle kade ľahšie a povie mi veci, ktoré ma budú veľmi bolieť-že už nechce so mnou byť.
Dcéry by do garsónky určite išli, ale ja ako matka si myslím, že je to veľmi skoro. Hlavne tá prvá je len prváčka. Čo ak otehotnie? Druhá dcéra, je po operácii, vraj nebude môcť mať deti. On to vie tiež. Ja ako matka to vnímam úplne inak ako on. Ja naozaj neviem, čo mám robiť. Dcéra mi dnes povedala, aby som sa mu ja neprihovárala, že som nič zlé neurobila. Tak čo mám robiť? Vidím, že aj pre matky, ktoré ste tu je to ťažké a chápete ma. Ďakujem za každý názor.
Upravil(a) albex (20. 4. 2012 17:48)
Není tady
Lenivé, nevďačné, ku****???? 
Tak tohle je fakt hnus. Nechápu, co se ti líbí na člověku, který se takto vyjadřuje o svých dětech.
Není tady
Áno, chápem a to je práve tá druhá stránka, ktorá mi hovorí, neprihovárať sa, neobnovovať vzťah, pretože dokedy? Sú to dve polohy, ktoré tu opisujem. Áno je to hanba, ako sa chová a vyjadruje k svojim deťom. Pripadá mi to skôr, ako keby si ma už zobral s deťmi, ktoré nie sú jeho. Ale oni sú jeho, on ich veľmi chcel. Neviem, čo ho takto zmenilo.
Není tady
albex napsal(a):
Dcéry by do garsónky určite išli, ale ja ako matka si myslím, že je to veľmi skoro. Hlavne tá prvá je len prváčka. Čo ak otehotnie? Druhá dcéra, je po operácii, vraj nebude môcť mať deti. On to vie tiež. Ja ako matka to vnímam úplne inak ako on. Ja naozaj neviem, čo mám robiť. Dcéra mi dnes povedala, aby som sa mu ja neprihovárala, že som nič zlé neurobila. Tak čo mám robiť? Vidím, že aj pre matky, ktoré ste tu je to ťažké a chápete ma. Ďakujem za každý názor.
Ale nieje, naopak, je práve čas - a bude im lepšie, uvidíš. Veď nemusíte byť ďaleko. A prečo by otehotnela - v dnešnej dobe, šak nieje malá A keby aj, v jej veku si museli poradiť iné. Píšeš, že majú stálych priaťeľov, čiže na starosti navyše nebudú samé.
Doveruj svojim deťom, Albex
A jedno ti poviem: moj muž je tiež cholerik a vyrevúva kde-tade celoživotne a ja som pred ním deti vždy bránila - ale okolo dvaciatky mi aj jedna aj druhá povedali "mama, nepleť sa už to toho, toto je naša vec". A ja som to rešpektovala, hoci ti možem povedať, že mi niekedy veru krvácalo srdce.
Není tady
Veď to krvácanie srdca, ale aj na jednej aj druhej strane. Som ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Chcela som mať dokonalú rodinu, ale si to nejde.
Není tady
Dokonalú...a to je čo? Veď by bola "dokonalá" aj tak iba podľa tvojich predstáv a ty istotne niesi dokonalá veď si človek.
Ide predsa o to, aby tvoje deti boli spokojné,nie? Nechaj to rásť.....nerob z rodiny bonzaj 
Není tady
albex napsal(a):
Viem, že je to strašne ťažké a preto som sem napísala. Teraz je tu víkend, my sme spolu stále niečo podnikali a teraz budem asi sama. Nedávno som si hovorila, aký máme krásny medzi sebou vzťah, na svoje roky 45,47 rokov. Lenže bolo to na úkor toho, že ja som bola väčšinou ako "mŕtvy chrobák". On kričal, ja som sa robila, že nevidím, nepočujem. Ale teraz naposledy to bolo dva krát po sebe a to už mi trhalo srdce. Zasiahla som. Asi som to aj prehnala. On je chorý na srdce, minulý týždeň som mu volala sanitku a potom mu vykrikujem, že keď je chorý nech sa ide liečiť. Ale ja som myslela v tom záchvate hnevu a zúfalstva, že je chorý na nervy. Bojím sa mu aj prihovoriť, lebo viem, že ma pošle kade ľahšie a povie mi veci, ktoré ma budú veľmi bolieť-že už nechce so mnou byť. Dcéry by do garsónky určite išli, ale ja ako matka si myslím, že je to veľmi skoro. Hlavne tá prvá je len prváčka. Čo ak otehotnie? Druhá dcéra, je po operácii, vraj nebude môcť mať deti. On to vie tiež. Ja ako matka to vnímam úplne inak ako on. Ja naozaj neviem, čo mám robiť. Dcéra mi dnes povedala, aby som sa mu ja neprihovárala, že som nič zlé neurobila. Tak čo mám robiť? Vidím, že aj pre matky, ktoré ste tu je to ťažké a chápete ma. Ďakujem za každý názor.
z tohoto mám spíš pocit, že manžel je domácí tyran, využívající své choroby , aby vás mohl ovládat.
ty na mě působíš spíše jako žena, která se bojí , že by zůstala sama, možná i pocit viny, že manžel by mohl mít nějakou příhodu ( kvůli "tobě", žes ho rozčílila). Žena které se hroutí iluze o dokonalé rodině .
Není tady
Nie, nie, nie. On chorobu nevyužíva na to aby nás týral. On skôr svoju chorobu pred všetkými tají. Nemá rád, ak sa s nim o tom rozprávam aj ja. Veľmi zle to znáša. On sa cíti tou chorobou taký menejcenný-kripel-to hovorí on. A preto si aj myslím, že bude na mňa naštvaný, že som mu povedala, že keď je chorý nech sa ide liečiť (myslela som chorý na nervy, on si to určite pripísal tejto chorobe so srdcom). Ja okolo neho preto ani nechodím ako v bavlnke.
Není tady
v každém příspěvku mluvíš o tom, že se s ním nechceš hádat, protože se bojíš , že tě pošle pryč, že se vyhýbáš hádkám, aby tě nezranil nebo neposlal kade ľahšie.že se odstěhoval z ložnice, nemluví ani s tebou.
Není tady
Nie, že sa s nim nechcem hádať. Že ma mrzí, to čo som mu pri poslednej hádke vykričala, že ak je chorý (myslela som psychicky, nie na srdce) nech sa ide liečiť. On sa od tej hádky urazil, odsťahoval zo spálne a odvtedy so mnou nehovorí. Je tichá domácnosť. Mňa to hrozne mrzí , chcela by som sa s nim o tom všetkom porozprávať, ale myslím, že sa jeho ego teraz natoľko urazilo, že ma pošle do pekel. Na druhej strane neviem, či má zmysel to obnovovať, lebo viem, že sa nezmení a o chvíľu budeme na tom rovnako. Jedine, ak teda deti pošlem bývať samé. Toto neviem, ako sa rozhodnúť. Urovnávať vzťah s ním, alebo ho nechať a byť len s deťmi. Ktoré keď sa osamostatnia aj tak zostanem sama, alebo sa s nim udobrím, ale zasa riskujem, že deti na mňa zanevrú.
Upravil(a) albex (20. 4. 2012 19:11)
Není tady
Mým dětem by můj manžel, partner, kdokoliv, jen jednou řekl takové slovo, jako jsi tu napsala, a to by bylo naposledy, co by to udělal. U mě doma se nikdy takhle nemluvilo a mluvit nebude. I kdybych ho nadevše milovala.
Má dcerka se osamostatnila v 19-ti a syn v 22. My jsme ve věku tvých dcer už měly mnohé své děti. Nepodceňuj je. Na jejich místě bych z takového domova, kde mi můj vlastní otec nadává do k....., už dávno odešla. To ho necháš? Bez toho, abys udělala radikální zásah? Třeba se sbalila a odešla i s dětma, jestli mu to jinak nedojde?
Upravil(a) majkafa (20. 4. 2012 19:18)
A to už prečo? Veď normálne deti sú vo všeobecnosti radšej, ak sa rodičia nehádajú.
Porozprávaj sa s nimi o tom bývaní; ja by som im to navrhla, či nechcú a počúvala by som, čo ony na to.
Ak deti nebudeš tuho držať za ruku, tak o nich neprídeš - ak hej, nakoniec sa ti vytrhnú (v lepšiom prípade) a bude to oveľa ťažšie 
Není tady
Veď práve, že som radikálne zasiahla, teraz dva krát po sebe. A teraz ma to mrzí, že vzťah nás dvoch je narušený. Viem, že by som sa tým nemala vôbec zapodievať a byť ako matka hrdá na to, že som si ich zastala. A prečo by som odchádzala ja s deťmi z bytu? Kde a hlavne čo by som tým dosiahla. Nič. Celkom nič. Tak ako so mnou teraz nehovorí, by za nami aj tak neprišiel. Riešenie vidím jedine v tom, že deti osamostatním ako radí lupina. No vidím, že sú tu rôzne názory. Za všetky ďakujem. Niektoré vo mne vyvolávajú silu, vytrvať a dať mu pocítiť jeho postoj k deťom, iné ma nútia zamyslieť sa nad tým vypustením detí z hniezda. Ale? Prečo ich mám osamostatniť, aby ich otec so mnou zostal, nehneval sa na mňa? To nie je normálne. My sme predsa rodina a oni nič neurobili, aby museli domov opúšťať takýmto spôsobom.
Není tady
Asi jsi nezasáhla dost radikálně, jestli taková slova vypustil z úst znovu. Nepsala jsem, abys je "osamostatnila" proto, aby se tvůj muž na tebe nezlobil. Ale aby nemusely snášet to, co dovolíš svému muži, aby jim dělal. A taky jsem neradila odejít proto, aby on za tebou přišel.
O muže, který takhle sprostě mluví, bych nestála. S takovými vůbec žádné vztahy nenavazuji, natož abych jim trpěla, aby takhle mluvili s našimi vlastními dětmi.
Procvičte nejen pravopisná cvičení, diktáty, ale i kvízy, časté chyby, doplňovačky a vše, co pomůže ve výuce Vám nebo dětem na webu pravopisne.cz
Turistické, populárně – naučné, dětské a zábavné e-knihy. Stáhněte si zdarma e-knihy Jiřího Gleta. Můžete si vytvořit vlastní knihovničku e-knih na svých mobilech a tabletech.