29. ledna : Vážení uživatelé, vkládat zde odkazy na různé e-shopy a stránky je přísně zakázáno, je to porušení Pravidel. Takové příspěvky budou smazány. Děkujeme za pochopení! 29. ledna : Poslední šance pro přezrálé banány? Upečte z nich lahodnou buchtu 6. prosince : Je vám čtyřicet a už řešíte menopauzu? Co je příčinou předčasného nástupu, vysvětluje gynekolog |
|
|
chomáček napsal(a):
myslím si, že když si je člověk jist svými city, tak neřeší takovéhle věci. A i když se stane, že cítí náklonost k jiné osobě, tak pak-li že to má v hlavě srovnané a ví co chce, tak to ani neřeší a sám v sobě si s tím poradí.
ahojky, v tomhle s tebou po mé zkušenosti nemůžu souhlasit.... jsem si naprosto jistá svými city k manželovi, miluju ho strašně moc a přesto jsem mu dokázala strašně moc ublížit mou nevěrou.. jen jsem prostě na chvilku zapomněla hlavu někde jinde, nechala jsem se po 11 letém manželství zblbnout chlapem, se kterým jsem věděla, že stejně nikdy nezůstanu, že když se nevěra provalí, přijdu o strašně moc... a taky jsem přišla, nemám lásku manžela jakou jsem měla, říká že mě stále miluje, ale vím, že už to není ono a nikdy nebude, zkoušíme o tom mluvit, ale je to možná ještě horší.... jsem si jista svými city, ale možná to nemám v hlavě srovnané, jak píšeš...
Není tady
kornoutek.... a jsi si jistá svými city až ted, když jsi sama nebo jsi si byla jistá i před tím, než jsi šla s tím druhým? Možná je to o tom, že si jen myslíš, že sis jistá. Filip říká, že miluje svou přítelkyni, ale přesto má touhu objímat, mazlit a chytat jinou ženu. To je trochu divné. Já neříkám, že se to vylučuje, ale asi opravdu si pak není jistý ani ne tak co cítí, ale co vlastně chce. Já píšu taky rozumem, vůbec netvrdím, že mě se takové věci nestávají.
Není tady
hm, já vlastně ani nevím, milovala jsem svého manžela i před nevěrou, ale byla jsem často sama, a najednou mi chyběla přítomnost chlapa, teď nemluvím o sexu, začala jsem si s ním nějak moc rozumět, bylo to senzační, zase jsem se smála a byla šťasná a pak jsem to už neuhlídala.. je mi teď hrozně, bolí mě to, ale vzít zpátky to už nejde, ani nevím, komu jsem ublížila víc, jestli manželovi nebo sobě, vážně, moje psychika je teď v ...
Není tady
Raz odpustíš a budeš trpieť neveru stale. Pretoze on si povie a odpustila, takze je to v suchu a mozme pokracovat. Ver mi, hovorim z vlastnej skusenosti. Ja som pred par dnami nasla odvahu a skoncila s nim pretoze som mu jednu neveru odpustila a o necely mesiac vysli na svetlo bozie dalsie tri! Neveru sa neoplati odpustat, jedine ak ti klaci na kolenach a place. Vtedy to mozno ozaj lutuje!!!!
filip napsal(a):
Trochu budem provokovať, ale:
Ak sa s niekým koho mám velmi rád a túžim po ňom, pri rozprávaní hladím do očí, a položím mu ruku na pleco, to nevera ešte nie je. Ale keď zmaním miesto a položím si ruku medzi jej nohy to už je nevera. Záleží na mieste dotyku, nie?
nie, zalezi co pri tom citis....ak ju milujes nie je co riesit... obzvlast ked si zenaty, musis vediet odhadnut situaciu... ci svoju manzelku naozaj milujes a ta davna dobra priatelka ti pocarovala len chvilkovo. ak si dokazes predstavit, ze priatelku uz nevidis a zvladnes to...tak je vsetko ok (si neverny len v myslienkach), ale ak si bez nej nevies predstavit svet a ak jej caru nedokazes odolat uz niekolko rokov (aj ked priamo neprovokuje)... tak si sa ozenil s nespravnou osobou
ale cas je nalepsi lekar a hovori sa, ze zide z oci a zide z mysle... neviem ci stoji za to nezmyselne tuzit po niekom nedosiahnutelnom (popripade s neverou si znicit rodinny zivot)...radsej buduj zvtah s tym co uz mas
mashanka napsal(a):
Filipe, já si myslím, že to nejde jednoznačně určit. Každý má tu hranici jinde a záleží, jak to cítí on.
Pro mě je nevěra, kdyby se můj partner zamiloval do jiné ženy. Myslel na ni, toužil po tom, být s ní (třeba i na prohlídce muzea). Prostě, kdyby ji miloval.
Případ, že se někde na firemní akci spustí s kolegyní a druhý den o tom ani pořádně neví, je sice také nevěra, ale tu bych uměla odpustit. Je to jen chemie
Muj nazor, ale tuto neveru, kdyz clovek ujede, tu se ten druhy dovedet nemusi.akorat to pak trapi... vim sama...
pritel neco podobneho udelal... a presto, ze ted je vse ok, milujeme se, a jsem jedina, porad ji vidim... protoze ji znam a byla to jeho byvalka...
ale jestlize ho miluju a nechci bez nej byt, musim to prekonat... a nevrtat se v tom. Ale jak uz jsem v jedne diskuzi rekla, jak by se to stalo znovu, uz by to neslo.... uz bych mu nemohla verit vubec.
Ted me miluje, ale co az to trosku ustane, takovy to zamilovani a zase pujde za ni?
Není tady
cicuska napsal(a):
Raz odpustíš a budeš trpieť neveru stale. Pretoze on si povie a odpustila, takze je to v suchu a mozme pokracovat. Ver mi, hovorim z vlastnej skusenosti. Ja som pred par dnami nasla odvahu a skoncila s nim pretoze som mu jednu neveru odpustila a o necely mesiac vysli na svetlo bozie dalsie tri! Neveru sa neoplati odpustat, jedine ak ti klaci na kolenach a place. Vtedy to mozno ozaj lutuje!!!!
No, neviem ci je toto ten najlepsi postoj... to by si potom chcela chlapa, ktory rumazga a bucha sa do prs, ze on uz nikdy???? podla mna je dolezitejsie jeho dalsie spravanie. samozrejme, ze to pohladi tvoje "ego", ked vidis ako sa kaja. ale asi by si si ho viac nevazila....
samozrejme, ospravedlnit sa, priznat si vinu, ale nie si vecne sypat popol na hlavu. dolezite su aj okolnosti, za ktorych sa to stalo. a aj to ako sa to clovek dozvie...
Není tady
Kamchinka napsal(a):
mashanka napsal(a):
Filipe, já si myslím, že to nejde jednoznačně určit. Každý má tu hranici jinde a záleží, jak to cítí on.
Pro mě je nevěra, kdyby se můj partner zamiloval do jiné ženy. Myslel na ni, toužil po tom, být s ní (třeba i na prohlídce muzea). Prostě, kdyby ji miloval.
Případ, že se někde na firemní akci spustí s kolegyní a druhý den o tom ani pořádně neví, je sice také nevěra, ale tu bych uměla odpustit. Je to jen chemieMuj nazor, ale tuto neveru, kdyz clovek ujede, tu se ten druhy dovedet nemusi.akorat to pak trapi... vim sama...
pritel neco podobneho udelal... a presto, ze ted je vse ok, milujeme se, a jsem jedina, porad ji vidim... protoze ji znam a byla to jeho byvalka...
ale jestlize ho miluju a nechci bez nej byt, musim to prekonat... a nevrtat se v tom. Ale jak uz jsem v jedne diskuzi rekla, jak by se to stalo znovu, uz by to neslo.... uz bych mu nemohla verit vubec.
Ted me miluje, ale co az to trosku ustane, takovy to zamilovani a zase pujde za ni?
Ja som sa napr. nedokazala na vyske preniest cez jednu vec - videla som, ako sa priatel "vesal" po inej kocke a mali prevelice dolezitu debatu... vyzeralo to vselijako... neviem doteraz, ci tam nieco bolo, ani to vediet nechcem, obaja tvrdili ze o nic neslo... ale viem, ze este predtym sa niekedy spolu bozkavali. a isli aj vselijake reci, ked sme este my dvaja spolu neboli. no, ale to nebol ten hlavny problem. on mi tvrdil, ze s nou nic nechce mat, ze mu je po*n, hnusna a bla bla bla.. no a ja som nevedela pochopit, ako sa teda s nou moze "vykecavat" pri cigaretke, ako s nou moze ist na obed (ale aj s ostatnymi spoluziakmi)... viem, ze som robila potom "problemy", ale velmi som sa snazila "neziarlit"... teraz som o 4 roky starsia a riesila by som to inak....
takze ja som sa v tom vrtala. a zbytocne. takze radsej nevrtat. ale zase plati, ze zavisi to vsetko od spravania sa toho cloveka...
Není tady
sunny2 napsal(a):
Kamchinka napsal(a):
mashanka napsal(a):
Filipe, já si myslím, že to nejde jednoznačně určit. Každý má tu hranici jinde a záleží, jak to cítí on.
Pro mě je nevěra, kdyby se můj partner zamiloval do jiné ženy. Myslel na ni, toužil po tom, být s ní (třeba i na prohlídce muzea). Prostě, kdyby ji miloval.
Případ, že se někde na firemní akci spustí s kolegyní a druhý den o tom ani pořádně neví, je sice také nevěra, ale tu bych uměla odpustit. Je to jen chemieMuj nazor, ale tuto neveru, kdyz clovek ujede, tu se ten druhy dovedet nemusi.akorat to pak trapi... vim sama...
pritel neco podobneho udelal... a presto, ze ted je vse ok, milujeme se, a jsem jedina, porad ji vidim... protoze ji znam a byla to jeho byvalka...
ale jestlize ho miluju a nechci bez nej byt, musim to prekonat... a nevrtat se v tom. Ale jak uz jsem v jedne diskuzi rekla, jak by se to stalo znovu, uz by to neslo.... uz bych mu nemohla verit vubec.
Ted me miluje, ale co az to trosku ustane, takovy to zamilovani a zase pujde za ni?Ja som sa napr. nedokazala na vyske preniest cez jednu vec - videla som, ako sa priatel "vesal" po inej kocke a mali prevelice dolezitu debatu... vyzeralo to vselijako... neviem doteraz, ci tam nieco bolo, ani to vediet nechcem, obaja tvrdili ze o nic neslo... ale viem, ze este predtym sa niekedy spolu bozkavali. a isli aj vselijake reci, ked sme este my dvaja spolu neboli. no, ale to nebol ten hlavny problem. on mi tvrdil, ze s nou nic nechce mat, ze mu je po*n, hnusna a bla bla bla.. no a ja som nevedela pochopit, ako sa teda s nou moze "vykecavat" pri cigaretke, ako s nou moze ist na obed (ale aj s ostatnymi spoluziakmi)... viem, ze som robila potom "problemy", ale velmi som sa snazila "neziarlit"... teraz som o 4 roky starsia a riesila by som to inak....
takze ja som sa v tom vrtala. a zbytocne. takze radsej nevrtat. ale zase plati, ze zavisi to vsetko od spravania sa toho cloveka...
Prave, nechci do toho vrtat,ale zase nemuzu to prehlizet, ze......
Jo to mi taky tvrdil, ze mu je po*n, ze je devka(coz je) a tak.. ale pak to stejne bylo jinak....
Není tady
Ono ti chlapi su celkovo divni.... prehliadat sa to fakt neda... velmi zavisi na jeho spravani... keby bola taka situacia teraz, jasne by som mu povedala nech si vyberie s kym vlastne chce mat vztah a ci mu to stoji za to, aby mna stratil... vtedy ma ukludnoval vetou "ved je to spoluziacka, co ju mam poslat do certa, ked nieco potrebuje a tyka sa to skoly?"... no, keby ju do toho "certa" poslal, mohla som z toho ja vyjst ako taka harpia a stihacka... zaujimave ale bolo, ze ona vzdy chodila so "skolskymi problemami" za nim....
Není tady
sunny2 napsal(a):
Ono ti chlapi su celkovo divni.... prehliadat sa to fakt neda... velmi zavisi na jeho spravani... keby bola taka situacia teraz, jasne by som mu povedala nech si vyberie s kym vlastne chce mat vztah a ci mu to stoji za to, aby mna stratil... vtedy ma ukludnoval vetou "ved je to spoluziacka, co ju mam poslat do certa, ked nieco potrebuje a tyka sa to skoly?"... no, keby ju do toho "certa" poslal, mohla som z toho ja vyjst ako taka harpia a stihacka... zaujimave ale bolo, ze ona vzdy chodila so "skolskymi problemami" za nim....
ano, to jsou ty JEN KAMARADKY, kterych nevi, jak se zbavit co? to mi neco pripomina
Není tady
Kamchinka napsal(a):
sunny2 napsal(a):
Ono ti chlapi su celkovo divni.... prehliadat sa to fakt neda... velmi zavisi na jeho spravani... keby bola taka situacia teraz, jasne by som mu povedala nech si vyberie s kym vlastne chce mat vztah a ci mu to stoji za to, aby mna stratil... vtedy ma ukludnoval vetou "ved je to spoluziacka, co ju mam poslat do certa, ked nieco potrebuje a tyka sa to skoly?"... no, keby ju do toho "certa" poslal, mohla som z toho ja vyjst ako taka harpia a stihacka... zaujimave ale bolo, ze ona vzdy chodila so "skolskymi problemami" za nim....
ano, to jsou ty JEN KAMARADKY, kterych nevi, jak se zbavit co? to mi neco pripomina
Caute vsetci,
neda mi nereagovat, lebo nieco podobne som zazila aj ja. Chodim so svojim priatelom uz nieco vyse 4 rokov a mame celkom stabilny vztah. No pred rokom sa zacal viac stretavat s jednom kamaradkou a boli si dost blizky. Ked sa mi to prestalo pacit a bolo toho vela, zacala som mu to vytykat a ziarlit a na to sa on ohradzoval, ze som strasna ziarlivka, vsak je to iba jeho najlepsia kamaratka, na ktorej mu velmi zalezi. Nakoniec sa kvoli nej so mnou chcel rozist, boli sme v stadiu, ked si vyberal medzi mnou a nou. Vtedy som strasne trpela a nikomu by som to nezelala. Samozrejme, vybral si mna, hovoril, ze to bola len taka pomatenost mysle, ze by ma nikdy nechcel stratit, ze ja som ta, ktoru miluje a podobne. Ale co ma stale trapi je to, ze ked sa s nou stretneme, strasne dobre si rozumia a ked sa bavia, tak mna si pomaly ani nevsima. A on sa cuduje, co mi je, ze ked sa s nimi nebavim, tak sa bavi aspon on a ze neznasa ziarlivky. Ja sa nemozem cez to preniest, predtym som bola s nou celkom dobra kamaratka, ale teraz ju proste nemam rada a vsetko mi na nej vadi. On tvrdi, ze uz sa to nikdy nestane, no ja ked vidim ako sa bavia, musim na to stale mysliet a je mi z toho nanic. Ked mu nieco poviem, je ohen na streche, ze ziarlim na voloviny a ked mu zase nepoviem nic, tak to v sebe dusim a je to este horsie. Co si o tom myslite?
Ze to je klasicky pripad.... ja som tiez nic nechcela hovorit, dusila v sebe a dusila a potom vybuchla pri uuuuplnej blbosti. najviac ma stvali situacie, ked sme mali intrakove akcie, pilo sa, bola tam aj ona a naaaahodou isli spolu fajcit a mna vobec nezavolali. to si vies predstavit, ake som mala vrazedne pohlady... normalne ked si teraz na to spomeniem mam nervy. som taky "samonasieraci" aparat...
jedine riesenie - najst si tiez takeho "kamarata"... ale velmi dobre viem, ze to nie je take jednoduche. ale chapem uz teraz, ze s niektorymi ludmi ti je proste fajn, dobre sa s nimi citis a pokecas. ale na druhej strane nechapem, preco to nepriznat a vraviet aka mu je "po*n"... priznam sa "ano, je mi s nou dobre, dobre si s nou pokecam, ale budem sa teda kvoli tebe vyhybat stretnutiam o samote" a bolo by to...
Není tady
danik20 napsal(a):
Kamchinka napsal(a):
sunny2 napsal(a):
Ono ti chlapi su celkovo divni.... prehliadat sa to fakt neda... velmi zavisi na jeho spravani... keby bola taka situacia teraz, jasne by som mu povedala nech si vyberie s kym vlastne chce mat vztah a ci mu to stoji za to, aby mna stratil... vtedy ma ukludnoval vetou "ved je to spoluziacka, co ju mam poslat do certa, ked nieco potrebuje a tyka sa to skoly?"... no, keby ju do toho "certa" poslal, mohla som z toho ja vyjst ako taka harpia a stihacka... zaujimave ale bolo, ze ona vzdy chodila so "skolskymi problemami" za nim....
ano, to jsou ty JEN KAMARADKY, kterych nevi, jak se zbavit co? to mi neco pripomina
Caute vsetci,
neda mi nereagovat, lebo nieco podobne som zazila aj ja. Chodim so svojim priatelom uz nieco vyse 4 rokov a mame celkom stabilny vztah. No pred rokom sa zacal viac stretavat s jednom kamaradkou a boli si dost blizky. Ked sa mi to prestalo pacit a bolo toho vela, zacala som mu to vytykat a ziarlit a na to sa on ohradzoval, ze som strasna ziarlivka, vsak je to iba jeho najlepsia kamaratka, na ktorej mu velmi zalezi. Nakoniec sa kvoli nej so mnou chcel rozist, boli sme v stadiu, ked si vyberal medzi mnou a nou. Vtedy som strasne trpela a nikomu by som to nezelala. Samozrejme, vybral si mna, hovoril, ze to bola len taka pomatenost mysle, ze by ma nikdy nechcel stratit, ze ja som ta, ktoru miluje a podobne. Ale co ma stale trapi je to, ze ked sa s nou stretneme, strasne dobre si rozumia a ked sa bavia, tak mna si pomaly ani nevsima. A on sa cuduje, co mi je, ze ked sa s nimi nebavim, tak sa bavi aspon on a ze neznasa ziarlivky. Ja sa nemozem cez to preniest, predtym som bola s nou celkom dobra kamaratka, ale teraz ju proste nemam rada a vsetko mi na nej vadi. On tvrdi, ze uz sa to nikdy nestane, no ja ked vidim ako sa bavia, musim na to stale mysliet a je mi z toho nanic. Ked mu nieco poviem, je ohen na streche, ze ziarlim na voloviny a ked mu zase nepoviem nic, tak to v sebe dusim a je to este horsie. Co si o tom myslite?
jo to mi povidej, ja ale to priteli reknu, neo on to pozna, jak jsem zarazena.... kdyz ji potkame nebo tak.. nastesti kvuli me ji nevyhledava nebo tak, ona nastesti ted taky ne... ale jak ona zacne... tak mam strach...
no chlapi, chlapi, vy nam davate!!!
Není tady
sunny2 napsal(a):
Ze to je klasicky pripad.... ja som tiez nic nechcela hovorit, dusila v sebe a dusila a potom vybuchla pri uuuuplnej blbosti. najviac ma stvali situacie, ked sme mali intrakove akcie, pilo sa, bola tam aj ona a naaaahodou isli spolu fajcit a mna vobec nezavolali. to si vies predstavit, ake som mala vrazedne pohlady... normalne ked si teraz na to spomeniem mam nervy. som taky "samonasieraci" aparat...
jedine riesenie - najst si tiez takeho "kamarata"... ale velmi dobre viem, ze to nie je take jednoduche. ale chapem uz teraz, ze s niektorymi ludmi ti je proste fajn, dobre sa s nimi citis a pokecas. ale na druhej strane nechapem, preco to nepriznat a vraviet aka mu je "po*n"... priznam sa "ano, je mi s nou dobre, dobre si s nou pokecam, ale budem sa teda kvoli tebe vyhybat stretnutiam o samote" a bolo by to...
nejhorsi je, ze kdyz tohle dela nekdo jiny kvuli me... tak mito prijde trapny a smesny.... ale nikdo mi
neublizil prave jako ta byvalka... ona mi lhala milionkrat, hrala si na kamosku a jak to dopadlo.....
Kdyby to bylo jen tak, ze proste nejaka holka mi prebrala kluka, dobry, ja se s nim dam dohromady znovu,
a zase mi po nem jde... tak to je divny.
Me nekdy prijde, ze to neakceptuji ti lide protoze nemaj dost radi. Me ted pritel nezlobi... opravdu... je to super, sam i rekl, ze je rad, ze je nevida.....
ale je to tim, ze mezi nami je to mnohem, mnohem lepsi a hezci.....
ale mam strach, ze jak bude maly problem nebo tak, tak to bude zpatky....
Není tady
nevera je, už keď si niečo predstavuješ. lebo akonáhle sa potom naskytne príležitosť ten sen splniť, tak to urobíš.
Není tady
Jesli to člověk nakonec udělá, závisí čistě na něm.
Není tady
no jasné, že musíš zareagovať . ja si to myslím takto. možno podľa seba, ale ja si myslím, že je toho schopný uplne každý za nejakých okolností, kt sú špecifické.
kalik, ty by si si vedel odoprieť niečo o čom snívaš, čo si dlho predstavuješ a zrazu to máš pred sebou presne také ako v predstavách ?
Není tady
Adriano, otázka je, jestli ta představa není jen představa? Možná je skutečnost naprosto jiná, možná daleko všední a obyčejná?
Není tady
hovorím, že ak by sa "to" pred tebou zjavilo také ako si predstavuješ, tá možnosť urobiť to, čo len raz....
Není tady
A je možné jen jednou, je-li to to, o čem sníš?
Není tady
je lepšie ani raz?
Není tady
A když víš, že by si neměla?
Není tady
ale keď to tak strašne chceš, že myslíš celé dni len na to, nedá sa ti normálne fungovať?
Není tady
A nebylo by lepší si to urovnat doma, aby ta nevěra nebyla? První pomoc je ledová sprcha a froté ručníky
Není tady