Hermanček, chlípnosť nikdy nie je v tele, ktoré je dokonalé práv enahé - lebo je od Boha. Narodili sme sa nahí, nahí sa rozmnožujeme a niekedy nahí aj umierame. Chlípnosť je vždy v hrišnej duši a hriešnom oku dívajúcom sa na nahotu, tak sa už konečne zmier so svojou chílpnou dušou a daj jej pokoj (a aj nám ostatným).

fuj hermane ty máš ale černou duši! Čistému vše čisté!

Hermane,
člověče, ty už by jsi se měl jít s tím spasitelským syndromem léčit. Začni nejdřív u sebe. Tohle není normální!

herman. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

Tercila napsal(a):

:Tak to je síla, to má Slovensko, řekla bych, trošku i smůlu...
/

Řekla bych, že autorovi haraší... popsal své vnímání léta. Otřesná projekce -  zmyselnosti, špiny, nízkosti a zvrátenosti.

Kult nahoty a ľudská civilizácia!

   
   Náš svet vo všeobecnosti, a v teplých letných dňoch zvlášť, úplne podlieha kultu nahoty! Telesné odhaľovanie rôzneho stupňa možno vidieť všade, kde sa len pozrieme: na uliciach, na kúpaliskách, v spoločnosti, ale aj vo filmoch, v časopisoch, na internete a tak ďalej a tak ďalej. Ženy prekračujú v tomto smere takmer všetky hranice, ale ani muži nie sú výnimkou. Morálne bahno a špina, ktoré sa medzi ľuďmi šíria sú nepredstaviteľné!

   Ľudia dneška sa budú asi podobným konštatovaniam iba vysmievať a to hlavne preto, lebo sa stali povrchnými a neschopnými vnímať hlbšie a jemnejšie súvislostí bytia. Stali sa neschopnými vnímať a vyciťovať nesmierne skazu, ktorú spôsobuje mor všeobecnej nemravnosti v skrytej, citovej a v mentálnej úrovni. Práve tu totiž neustále vznikajú a bujnejú energetické zhluky neuveriteľnej špiny a nízkosti, zaťažujúce a znečisťujúce vnútorný život väčšiny ľudí na našej zemi.

   Lebo žiaľ, ľudia absolútne nič netušia o tom, že povinnosťou každého človeka je dbať o udržiavanie čistoty a ušľachtilosti svojho osobného, vnútorného života, svojho myslenia a cítenia, čím jediným je možné zaručiť skutočne ľudský rozmer bytosti, ktorá sama seba nazýva človekom.

   Bez snahy o udržiavanie krbu svojich myšlienok čistým totiž padáme hodnotovo prudko nadol, klesnúc neraz hlbšie, ako zviera. Každé zviera má totiž vo svojom pohlavnom pude určité hranice, kým ľudstvo, nedbajúce na čistotu svojho vnútorného života a samozrejme i na čistotu svojich vonkajších prejavov už v tomto smere takmer žiadne hranice nemá.

   Pohlavnou pudovosťou je presiaknuté takmer všetko, čo ľudia vytvárajú, či už móda, literatúra, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudba a piesne, reklama, vtipy, bežné rozhovory, myslenie a mnoho, mnoho iného. To, čo sa deje vôkol nás a čo sme každodenne nútení prežívať však už dávno nie je hodné pravého človečenstva!

   Ak ale niekto o týchto, pre nás všetkých tak nedôstojných a ponižujúcich skutočnostiach otvorene a verejne prehovorí, väčšina berie okamžite do rúk pomyselné kamene a doslova zúrivo napádajú toho, kto si ich dovolil vyrušiť z ich slastného váľania sa v morálnom bahne.   

   Okrem otvoreného napádania a nenávisti sa však nájdu aj takí, ktorí sa snažia veci obhájiť inteligentnejším, či dokonca duchovným spôsobom. Žiaľ, takmer všetko, čím sa budú títo ľudia snažiť argumentovať na obhajobu súčasného stavu v oblasti nemravného odhaľovania ľudského tela, všetky ich argumenty sa stanú svedectvom toho, ako hlboko a nimi samotnými nepoznateľne zasiahol tento mor ich vlastnú osobnosť. A to žiaľ aj vtedy, keď sa ich slová budú zdať na prvý pohľad ako plne opodstatnené, či dokonca duchovne ušľachtilé.

   Jedným z podobných, záludných argumentov bývajú slová, že vraj čistému je všetko čisté. Že človek, ktorý je duchovne zrelý a snaží sa udržiavať čistotu svojho cítenia a myslenia, že takýto človek zostáva nedotknutý a čistý i pri pohľade na nahotu a že teda nakoniec nie je vôbec dôležité, ako chodíme oblečení, alebo aké filmy pozeráme a podobne. Celkom postačí, keď sme vnútorne čistými. Zostaneme nimi potom vraj aj vtedy, keby všetci okolo nás chodili nahí. Keď je teda človek čistým vo svojom vnútri, už necíti potrebu meniť svoje okolie a vôbec mu netreba bojovať za zmenu vonkajších pomerov.

   Naozaj to znie krásne, duchovne a ušľachtilo, avšak takéto myšlienky sú v skutočnosti jedom! Prečo? Má to viacero dôvodov.

   Keď napríklad Kristovi kedysi niekto povedal: „Učiteľu dobrý ...“, on sa voči tomu ohradil slovami, že dobrý je jedine Boh. Kristus, Syn Boží považoval teda nie seba, ale jedine Stvoriteľa samotného za skutočne dobrého. V jeho pokore je neuveriteľná a ľuďom nepochopiteľná veľkosť!

   Lebo na rozdiel od Syna Božieho jestvujú mnohí ľudia, ktorí sami seba považujú za dobrých a čistých. A myslia to úplne vážne! Aké velikášstvo, aká domýšľavosť a aká pýcha! Kto z ľudí môže sám seba považovať za naozaj čistého? Za natoľko čistého, že by s ním vnútorne nepohli absolútne nijaké pokušenia?

   A predsa sú na zemi takí, ktorí si to o sebe dovolia tvrdiť a podľa názoru ich „vyzretej“ osobnosti je súčasne uctievanie kultu nahoty úplne neškodné. Všetko je podľa nich v absolútnom poriadku, stačí iba, aby bol človek vnútorne čistým.

   Tu treba povedať dve veci. Za prvé: Ak si niekto sám o sebe myslí, že na neho odhalená ľudská telesnosť a  zmyselnosť nijako negatívne nepôsobí je to klam. Lebo ak by to aj na neho nepôsobilo vedome, veľmi rozkladne a negatívne to na neho pôsobí podvedome a podprahovo, podobne ako pri reklame.

   Za druhé: Osvedčením skutočnej duchovnej výšky človeka nie je jeho odolnosť voči vnímaniu nahoty, ale úplne niečo iného! Miera jeho studu!

   Čím intenzívnejšie je totiž človekom pociťovaný stud, tým ušľachtilejším a čistejším spôsobom sa stavia voči vlastnej pudovosti a tým v skutočnosti vyššie duchovne stojí. Medzi mierou intenzity studu a reálnou duchovnou zrelosťou človeka je priama úmernosť! Práve toto treba považovať za jedno z rozhodujúcich kritérií pre posúdenie osobnostnej úrovne človeka. Tí, ktorí sami seba považujú za duchovne veľmi vysoko stojacich, ale vnútorne, alebo navonok nespĺňajú toto rozhodujúce kritérium nie sú teda vôbec natoľko vnútorne zrelými, ako sa snažia nahovoriť iným, alebo sami sebe.

   Čistému je všetko čisté! Pozrime sa na pláže a kúpaliská, kde kvitne vonkajšia, ale aj vnútorná zmyselnosť a nečistota a skúsme teoreticky pripustiť, že sa tam predsa len nachádzajú aj úplne čistí ľudia, s ktorými takéto niečo vnútorne absolútne nič negatívneho nerobí. Položme si však otázku: Aký počet takýchto ľudí by sme tam naozaj našli? Koľko ľudí vôbec niečo tuší o nevyhnutnosti udržiavania čistoty a ušľachtilosti vlastného cítenia a myslenia? Koľkí ľudia o tom vedia a koľkí ľudia o to naozaj usilujú? Aké percento z celkového počtu kúpajúcich sa na jednej pláži budú tvoriť takýto čistí ľudia?

   Ak celú vec posúdime naozaj objektívne, odpoveď bude veľmi jednoduchá: Takýchto ľudí tam takmer vôbec niet a ak by sa tam niekto taký náhodou aj nachádzal, išlo by o celkom mimoriadnu výnimku. Takáto a nie iná je pravda! Pravda o človeku, o jeho vnútornej a vonkajšej čistote i o jeho skutočnej duchovnej zrelosti!

   Spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré bolo v minulých dobách vždy prísne oddelené, pretože ľudia minulých dôb mali predsa len ešte stud a teda stáli duchovne vyššie, než je tomu v súčasnosti, toto spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré sa stalo výsadou našej „modernej“ doby je v skutočnosti jedným z obrovských zdrojov, vonkajšej a vnútornej nečistej zmyselnosti, prostredníctvom ktorej vznikajú celé mračná negatívnej citovej a mentálnej energie. Táto energia, ako každá energia sa nestráca, ale obaľuje a obklopuje celú našu zem a zase spätne negatívnym spôsobom ovplyvňuje myslenie a cítenie všetkých ľudí na celej našej planéte. A nie je to samozrejme len spoločné kúpanie, ale obrovské množstvo mnohých iných vecí.

   Jestvuje veľa ľudí na tejto zemi, ktorí hovoria o Bohu. Boh, nech už ho nazývajú akokoľvek, je však stelesnením dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a  ...čistoty! Čistota je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí celé naše stvorenie! Cesta k Bohu, cesta k duchovnému vzostupu, ale čo je pre mnohých treba zvlášť zdôrazniť i cesta k čisto pozemskému pokroku, k šťastiu, mieru a spokojnosti vedie jedine cez dodržiavanie a zachovávanie princípu čistoty! Čistoty vlastného vnútorného života, čistoty cítenia a myslenia! Ak je táto snaha o čistotu v človeku naozaj úprimná a vnútorne živá, musí sa nevyhnutne viditeľne prejaviť aj navonok. Navonok v jednaní a vystupovaní človeka, v jeho odievaní, v tom aké knihy číta, aké filmy pozerá, akú hudbu počúva, čo hovorí a ako koná. Jedine toho, kto sa snaží byť vnútorne čistým a takýmto spôsobom aj jednať, jedine toho možno považovať za plnohodnotného človeka!

   Takéto je teda kritérium Stvoriteľa na úroveň pravého človečenstva a treba podotknúť, že blízka, veľmi blízka budúcnosť bude na tejto zemi patriť iba skutočným a pravým ľuďom. Iba čistým ľuďom! Všetkým ostaným sa prostredníctvom Božej Spravodlivosti dostane presne takej odplaty, akú si podľa miery svojho osobného odklonu od vesmírneho princípu Čistoty právom zaslúžia. Boj sa Boha pozemské ľudstvo!

herman, spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

Hermann, ty který se dovoláváš boha stvořitele, obrať Bibli na stránku 8 a zde uvidíš Adama a Evu nahé, maximálně přioděné fíkovým listem.
Buh si přál a stvořit nás nahé, neboť nahota sama je cudná, přirozená, ale pro puristy jako jsi ty se nahota ta věčná inspirace pohybu, stala zdrojem boje za "čistotu".
Zajdi si do některých kostelů a zde uvidíš nahé ženy a nejen jako čertice či čarodějnice, ani jako svůdnice, ale jako čisté ženy, stvořitelky a dárkyně života. Nejvíc těchto zobrazení uvidíš zejména v silně katolickém Španělsku.

Telo je chrám Ducha Svätého. Howgh!

To je přesně ono - já taky vidím kolem úsměvy, léto, sluníčko, opálená sexy těla...- on vidí zvrácenosť, zmyselnosti, špiny, nízkosti .
Prostě popsal své vnímání. Má někde problém, jinak by se mu toto v mysli nenabízelo.

Přesně jak píše  čistému vše čisté..

Pak , že já jsem moralista.....

Loni jsem neměla čest    pana Hermana číst, ale při čtení jeho příspěvku se  moje představa  zhmotnila  vcelku barevně- modlicí kobereček,  vousy, prapor Talibanu.....

Léto´= nahatá mrňata, krásné opálené holky v mini , co jim patří svět a obdivné pohledy fešáků v šortkách... Svalnaté chlapské nohy, trička  a  vymakané hrudníky  sportovců ( pivasy  středněvěkých momentálně neberu ), plážový volejbal, fotbálek  na návsi, pusa za kostelem....
  A taky  bříška budoucích mamin, letní kostýmky bábinek v lázních.... Bože!  Co by mě mělo na  tom všem  mělo pohoršovat?

Osobně se mi tihle cenzůřisti líbí. Kážou vodu a přitom chlastaj (nezřízeně) víno. Osobně jsem svým způsobem jsem ateista, nicméně v božství boha stvořitele věřím. Od malička chodím do kostelů, či jiných náboženských svatostánků. A udivuje mě kolik nahoty v nich člověk najde. Nejde o muže topless, či o bezpohlavní andílky, ale o úplnou nahotu a nejen tu biblickou Adama a Evi v ráji.
Ve slavném kostele, kde se odehrál slavný příběh Židovky z Toleda (kostel Santa Maria la Blanca) je přímo na oltáři  několik nahých žen a nikoli jako čarodějnic či ďáblic, ale dokonce v lesbickém objetí. V Sevilské katedrále je zobrazení "vykoupení" sv. Angely  (8 obrazů) a jejího rodu z jha utlačitelů (samotný příběh neznám) kde v 5 je zobrazena v úplné nahotě. A to v silně katolickém světě, kde vzniklo Kladivo na čarodějnice. A to nemlouvím o Rilském monastiru kde na zdech ústředního kostela jsou výjevy plné nahých žen a můžu (dokonce bych řekl, že až erotických). Tento monastir (klášter, v Bulharsku) má k Česku blízký vztah neboť zde pobývali naši osvícení muži sv. Method a Cyril při obou cestách do Česka.
Nahota je přirozená a sama o sobě cudná.

Téma – nahota! Odpovede na otázky

   Prvá otázka: Proč nás Stvořitel chtěl nahé, když je to podle něj prý tak hrozně nemorální?

   Odpoveď:

   Telo človeka povstalo z evolučného vývoja. Telo je našim nástrojom v hmote a tvorí nižšiu podstatou našej bytosti.

   Naše pravé „ja“, čiže naša skutočná osobnosť pochádza z Ducha – z duchovnej ríše a vstupuje do vyvíjajúceho sa tela vždy približne v polovici tehotenstva. Tento dej stvorenia človeka je veľmi pekne symbolicky opísaný v Biblii, kde sa hovorí, že Stvoriteľ vytvoril ľudské telo z hliny a oživil ho svojim dychom – vydýchol doň svojho nesmrteľného ducha. Telo človeka teda vzniklo s prachu zeme, čiže z evolučného vývoja, kým jeho skutočnou, vnútornou podstatou a jadrom jeho osobnosti je duch. 

   Pozemský človek má teda akési dve základné podstaty – telo, pochádzajúce z hmoty a ducha, pochádzajúceho z duchovnej ríše, nachádzajúcej sa vysoko nad hmotnosťou. Telo teda predstavuje nižšiu súčasť našej bytosti, pretože je to iba určitý nástroj, ktorý v hmotnosti využíva naša pravá podstata, náš duch, ktorý je vyššou časťou našej bytosti, alebo lepšie povedané, jadrom a podstatou našej osobnosti.

   Osobnostný rast človeka a jeho duchovný vývoj spočíva v jeho postupnom odpútavaní sa od telesnosti a v jeho prikláňaní sa k duchu a duchovným hodnotám. Takto prebieha správny vývoj – vývoj od hmotného a dočasného k spoznaniu, pochopeniu, prežitiu a stotožneniu sa s nehmotným, nadčasovým a duchovným. K stotožneniu sa s univerzálnymi, vysokými a večnými hodnotami.

   Už teda nie telo, ale duch! Už teda nie dôraz na telo a hmotu, ale na vnútornú ušľachtilosť a vysoké hodnoty! Prirodzeným vývojom človek kultivuje svoj vzťah k vlastnému telu a to tak, že upúšťa od vyzývavej telesnosti. Osobnostne a duchovne zrelý človek nebude odhaľovať svoje telo a vyzdvihovať vlastnú telesnosť, pretože vnútorne sa už stotožňuje s vyššou podstatou svojej osobnosti, ktorou je duch a s ním súvisiace, duchovné hodnoty.

   Nahotu, telesnosť a odhalené ľudské telo nemožno teda vnímať ako niečo nemorálneho. Je to niečo, čo má vo vývoji človek svoje prirodzené miesto. Treba ale povedať, že na tých najnižších priečkach jeho vývoja! Nahé ľudské telo je totiž základnou východiskovou pozíciou nášho vývoja na tejto zemi a to nie len pri narodení každého ľudského jedinca, ale aj z hľadiska historického vývoja celej ľudskej civilizácie.
 
   Čím je však človek osobnostne zrelší, tým kultivovanejšie pristupuje k svojej telesnosti a tým menší doraz a pozornosť na ňu kladie a to preto, že tento dôraz začína presúvať na niečo úplne iného. Na duchové hodnoty, čiže na čistotu, dobro, ušľachtilosť, spravodlivosť, pravdu, poznanie zmyslu života, poznanie Zákonov stvorenia a podobne.

   V súčasnosti má už ľudstvo za sebou veľmi dlhý vývoj. Jeho vnútorná a duchovná zrelosť už dávno mala byť na značnej výške, čo sa malo v prvom rade premietnuť do omnoho kultivovanejšieho vzťahu k vlastnej telesnosti a celkom konkrétne do spôsobu odievania. Do spôsobu odievania, ktorý mal byť viditeľným vonkajším svedectvom vnútornej ušľachtilosti a výšky človeka.

   Ak sa však po tisícročiach vývoja ľudského druhu na zemi dáva všade do popredia iba odhalené ľudské telo a v móde prevláda kult nahoty a dráždivého telesného odhaľovania je to očividným signálom niečoho mimoriadne nezdravého, ba až chorobne patologického.

   Po tisícročiach vývoja ľudského druhu na tejto zemi už jednoducho nemožno argumentovať tým, že nás predsa Stvoriteľ stvoril nahých, tak prečo by potom mala byť nahota nemravnou? Takéto argumenty a takéto jednanie je totiž, vzhľadom ku všetkému, vyššie uvedenému, návratom vo vývoji o celé tisícročia!   

   Druhá otázka: Proč Bůh vymylel u lidí rozmnožování, které vyžaduje nahotu a sex, když mohl vymyslet něco elegantního? Není to třeba proto, že chtěl, aby spolu muž a žena měli ten nejintimnější možný vztah, který jim umožní se hluboce milovat a vychovávat potomstvo?

   Odpoveď:

   S týmto Vašim postrehom sa dá iba súhlasiť. Muž a žena sa musia naozaj hlboko vzájomne duševne spoznať  a nadobudnúť k sebe dôveru, na základe ktorej môže napokon medzi nimi dôjsť aj k telesnému spojeniu. Telesné spojenie však vždy bolo a vždy aj zostane aktom, prináležiacim k nižšej podstate našej osobnosti, čiže k telesnosti. Je to telesné dedičstvo nášho evolučného vývoja, z ktorého sme vzišli.

   Rozvojom a dôrazom na duchovný rozmer osobnosti človeka a na hodnoty s tým súvisiace však môžeme, ba dokonca máme zušľachtiť a povýšiť i telesný styk dvoch pohlaví na úplne inú, vyššiu úroveň.

   Telesné spojenie a rozmnožovanie nie je teda nemravné! Je úplne prirodzené! Jeho kvalita, ako aj kvalita potomstva, ktoré z neho vzíde však záleží na tom, či sa človek vo svojej telesnosti dáme strhávať k živočíšnej zmyselnosti, alebo naopak, či svojim zrelým vnútorným postojom dokážeme tento telesný akt pozdvihnúť na kvalitatívne omnoho vyššiu úroveň – či ho dokážeme zušľachtiť svojou duchovnosťou.

   Telesnosť má v živote každého človeka svoje miesto. Je to teda niečo úplne prirodzeného. Od ľudskej bytosti, ktorej podstatou je duch sa však očakáva preduchovnenie a podvihnutie vlastnej telesnosti. Pozdvihnutie, v rámci ktorého sa hlavný dôraz pri láske dvoch milujúcich sa ľudských bytostí nekladie na telo a telesnosť, ale na ducha a hlboké duševné porozumenie.

   Neznamená to teda, že duchovní ľudia sa majú vzdať a zrieknuť radosti telesného spojenia. To by bolo nesprávne a takéto niečo je blud! V hmotnosti sa má a môže človek tešiť aj z tohto daru, inak by nám predsa nebol darovaný. Má ho však preduchovniť, pozdvihnúť, povýšiť a zušľachtiť. Ľudská sexualita sa totiž nesmie stať niečím, čo nás strháva do bahna nečistej zmyselnosti a do živočíšnej zvrhlosti. Niečím, v čom klesáme na úroveň zvierat, ba niekedy až pod túto úroveň tak, ako sa tomu žiaľ u dnešných ľudí stalo zvykom.

   Náš vnútorný postoj určuje hodnotu všetkým veciam okolo nás. Aby sme to lepšie pochopili, pozrime sa napríklad na ženskú krásu. Vnútorný postoj ženy k svojej kráse určuje jej kvalitu. Ak teda žena kladie vo svojom vnútri dôraz iba na to vonkajšie a hmotné, čiže na nižšiu podstatu svojej bytosti, vo vzťahu k jej ženskému pôvabu sa to premietne do vyzdvihovania tela a to hlavne do rôznych spôsobov módneho a dráždivého telesného odhaľovania. Súčasná móda a jej celkový trend je totiž byť „sexy“.

   Celkom inak je to ale u ženy, ktorá vo svojom vnútri kladie dôraz na vyššiu podstatu svojej bytosti a spolu s ňou na vyššie duševné a duchovné hodnoty. Takáto žena upúšťa od módneho zvýrazňovania svojej telesnosti a z jej osobnosti, z jej odievania, reči a vyjadrovania, jednoducho z celého jej zjavu vyžaruje niečo čisté, ušľachtilé a vznešené, čo jej dodáva neopakovateľný, čistý ženský pôvab.   

   Je naozaj šťastím našej zeme, že na nej takéto ženy ešte existujú. Kto mal možnosť aspoň jednu z nich osobne spoznať, ten určite vie, o čom hovorím. Ten vie, že takáto čistá krása a čistý pôvab je jednoducho kvalitatívne neporovnateľný s vyzývavou krásou takzvanej modernej ženy, zameranej iba na hmotu a súčasné, pochybné módne trendy.

   Áno, platí a vždy bude platiť, že kvalita  nášho vnútorného postoja k veciam určuje kvalitu týchto vecí! Platí to vo vzťahu ku kráse, vo vzťahu k telesnej láske muža a ženy a platí to i pri všetkom ostatnom, pri úplne všetkých veciach okolo nás, ktorých hodnotu a kvalitu dokážeme určovať svojim hodnotovým zameraním a kvalitou nášho vnútorného postoja k ním.

herman, spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“

Crabe,
zdravím tě
Já myslím, že o Hermannovi se tu nikdo nic moc nedozví, protože jeho příspěvky stejně nikdo nečte

Upravil(a) Tulipánka (27. 9. 2010 10:42)