termín pôrodu sme mali na dnes, tj 28.6.2010. už od ukončeného 35tt som sa ale nevedela dočkať, vedela som že už by to malo byť ok, tak som si malú stále privolávala slovami, nech už výjde, že som na ňu zvedavá

tak ma moje milé dieťa vypočulo a prišlo o 16 dní skôr
bol piatok 11.6.2010, snáď najteplejší deň v roku, nohy som mala opuchlé ako papuče, boli sme so psom na záhrade, trošku som sa slnila, doma som naložila mäsko na druhý deň na grilovanie, kúpila som suroviny že upečiem koláč, urobila som tsatsiky... nič som už nestihla pobaštiť večer som dostala chuť na nealko pivo čo som kúpila ale muž nemal chuť, tak som zbalila pivo a išla k známym na balkón, pravidelne sa tam v piatok sedáva a kecá a popíja. tak som strávila príjemný večer v spoločnosti, a o 23 som si ľahla spať.
o 2 klasicky som sa zobudila na cikanie.
na wc mi stvrdlo brucho-si hovorím, to bol dosť silný sťah, asi poslíček. čosi čluplo do vody tak som pozerala či to pre boha!!! nie je hlienová zátka nič som nevidela, tak som vstala že sa pozriem lepšie a to už išiel zo mňa tenký prúd vody. otvorila som wc a kričím mužovi, že je to tuuuuu náhle ma prešiel všetok strach z pôrodu, začala som sa strašne tešiť. obvolala som všetkých dôležitých, dala si sprchu, dobalila veci, muž zatiaľ zaniesol psa k našim,išla som na net, napísala som na letňátka že už idem, na facebook detto. muž mi vynadal že nie som normálna, čo mám bežať do porodky, tak som na nete. cestou sme stáli na pumpne, boli tam dve české autá, evidentne mierili k moru, pauzovali, mala som chuť zakričať na celý svet, že ja už konečne idem rodiť, idem si pre dieťatko!!! šak ma tá sranda po pár hodinch prešla
na monitore nič, nijaká činnosť, bez kontrakcií. manžel išiel domov, mňa dali spať. o pol 8 mi začali slabšie kontrakcie,bola som na prst. postupne ako plynul deň a teplota stúpala sa mi zvyšovali aj kontrakcie. o 11 mi dali klystír a po ňom sa to rozbehlo naplno. o 12 prišiel manžel, sprchoval ma,otvorená na tri prsty. do toho prišla nejaká ženská, či chcem voliť(do NR)-skoro som ju vyfackala hovorím, že nemám voličský preukaz,lebo som nečakala že budem dnes rodiť. že nech manžel zabehne ho vybaviť..no len na to sme mysleli v tej chvíli ozaj bolo mi zle, od večera som nejedla, nepila, dali mi infúzie najskôr tekutiny, potom neičo na energiu, pritom mi praskli dve žily, modriny mám doteraz. slnko pražilo, púrodnícke oddelenie rovno pod strechou..
PA ma stále hrešila, že zle dýcham, že si to sťažujem, ale nedalo sa mi kľudne dýchať keď ma išlo roztrhnúť. o pol druhej moje zúfalstvo vrcholilo, keď mi povedali že stále som len na 3-4 prsty. švagor si neodpustil sms, že ak mám ešte pár prstov v rezerve, nech odbehnem voliť o druhej ma odvliekli na sono, to som bola taká unavená, že som pomedzi kontrakcie spala. aj na fitlopte ma pridŕžal muž, lebo som zaspávala pomedzi ne. o štvrť na tri som prosila PA nech mi urobia CS, že ja to nevydržím. ona na to   zase ma skontrolovala a potešila, že už je to 7 a že mi teda pomôže. za takú pomoc aká prišla by som ju dala zavrieť!!! mala som stále tuhú pravú stranu krčka, tak počkala na kontrakciu a počas nej mi ho rozťahovala prstami. dokonale som precítila vetu -išla som z kože vyletieť
a potom podľa monitoru-niečo sa im nezdalo-prišla tá úžasná veta-môžete tlačiť. ja som nemohla, ja som už musela. to bola úľava, všetku svoju zostávajúcu silu som do toho dala a na štvrté zatlačenie moja princezná vybehla :hajrta:  ešte po vytlačení hlavičky ma na chvíľu stopli, malá mala šnúru okolo krku a ramienok.
a keď zaplakala, to bola úľava. malú mi ukázali, priložili, pofotil ju manžel, všetkých obvolal a tešila sa celá rodina.
šitie nejdem komentovať, potrhala som sa vnútri napriek nástrihu, šili ma asi pol hodiny, umrtvenie nezabralo, každý steh som cítila, veľmi veľmi bolestivé to bolo. ale prešlo aj to a už pomaly zabúdam aj na to všetko ostatné.
mužovi som hneď tam povedala, že toto je naše jediné dieťa a že už nechcem ani sex, zo sexu sú deti a tie treba potom porodiť
na tretí deň dostala Natali žltačku, tak ležala dva dni v tom "solárku". zle som to prvý deň znášala, lebo tam plakala,ale potom si zvykla ona aj ja a nakoniec má odtiaľ fotky, kde vegetí akoby na dovolenke bola a opalovala sa na pláži. k fotkám na rajče som sa ešte nedostala.

teraz má Natália už dva týždne, je úžasná, ja už sa cítim ako mama, som istejšia,pokojnejšia než prvé dni a užívam si ju.

a asi sto krát za deň si v duchu poviem "ja mám dieťa. toto je moja dcéra"... konečne, po rokoch... máme dieťa

na záver, pôrod ma prekvapil, myslela som že bolesť zvládam dobre,ale toto bolo nad moje sily...
a môj drahý muž, ktorý neznáša doktorov a krv, bol tou najúžasnejšou oporou a teraz mi odhalil ďašiu časť svojho ja, otcovstvo. som dojatá, keď ho vidím ako sa s natálkou mucká, ako jej rozpráva... úžasné niečo