jáj  áno,nevšimla som si...ale ja tam mám štyroch bývalých spolužiakov -čiže mužov - a nemal by podľa správnosti volať prvý muž? Čiže oni mne? Alechcem ich aspoň pozvať na moje narodky,ktoré sa už blížia,aj jedného mládenca,ktorý ostal v meste a naposledy som ho učila prd 10mi rokmi. Tých  ľudí na pozvanie je 13 a keď prídu dvaja-traja budem rada.

Keď si ho učila, asi nebol spolužiak, ale žiak... ty si proste nedáš pokoj a vytrvalo sa vrtíš v tom h...e, do ktorého si šliapla... a ešte mávaš rukami, aby smrdelo. Prečo sa nekontaktuješ so seberovnými? Bývalí žiaci ti nie sú rovní, lebo máš proste pred nimi stále náskok -vekový, autority, životných skúseností... Netrúfaš si na kontakty so seberovnými? Ani na Facebooku?

Upravil(a) Selima (9. 2. 2009 16:36)

8 rokov nie je veľký rozdiel....v  takom veku mám aj kolegov :-)

a čo sa týka toho pozývania na narodeniny - nikeho zavolám,povie ánodobre, povie nie,nič sa nestane...lebo kontsktovaťsa len cezFB a nikdy sa nestretnúť, keď  tí ľudia bývvajú v  tom istom meste sa  mi zdá dosť čudné.Tak buďaj osobný jkontakt alebo radšej žiadny.Nie zase často, alekeď  užmám tie narodeniny -. no bóže, komu toublíži?

Anjika, pre mňa je FB práve kontakt na ľudí, s ktorým isa v reále nestretávma, z časových, organizačných, alebo hoci aj citových dôvodov... kamošky v zahraničí, alebo také s rodinami, ktoré nemajú veľa času... kamarát workoholik, kamarát otec dvoch malých detí, kamarát odsťahovaný do iného mesta. S asi 5 až 10 sa aj reálne stretávam, s ostatnými len písomne... nemám takého/takú, s kým by som si LEN VOLALA...
Ale ak ich chceš mať na narodeninách/ja aj tie robím len pre BLÍZKYCH, ale budiž - asi to máš inak...), tak nech sa páči. Ale v tom prípade im asi budeš tykať, nie? Ak len nie si selebrita, tým sa tyká aj na pompéznych oslavách narodenín.

Ja mám iné skúsenosti - a mmch, prečo by "mali poslúchať"? Koľko mali rokov a čo ste spolu robili? A chatovanie mi v podstate až na výnimku vyhovuje - resp. občas sa s tými ľuďmi - aj z Babinetu - stretnem, ale väčšinou naozaj len chatujeme. Objektívne nemám čas stretávať sa s toľkými ľuďmi, hlavne s medzimestskými.

Viděla bych to takhle - chci někoho slyšet = zavolám mu, chci si s někým psát = napíšu mu, chci se s někým vidět = sejdu se s ním. To že ten dotyčný nemusí mít zrovna v tu dobu stejný pocit a názor je už věc druhá. Nedokžu někoho přinutit, aby zavolal on mě, protože já ho chci slyšet (teda jasně že to jde, ale to sem už vůbec nepatří). Nechci ho slyšet = nezavolám mu. Jsou to dvě věci, dvě volby, padesát na padesát.  To není tak moc, ne?

Mimochodem, mě kdyby zavolal nějaký kantor ze střední nebo základky, tak bych se asi vyděsila co se děje. Zdvořile bych ho vyslechla, s největší pravděpodobností bych vykala a šmitec. Na vysoké už je to trochu jiné, s několika vyučujícími si tykáme, chodíme spolu na pivo, ale na kamarádství na celý život to nejspíš nebude..

Ja osobne hej. Každá neohlásená zmena intenzity kontaktov vyvolá obavy, aspoň u mňa. Najprv by som napísala. Môžem ti (rozumej JA) zavolať?

A ešte pokiaľ tam máte ako ženy na FB medzi priateľmi mužov, nežiarlia vaši partneri? Ten môj nežiarli vôbec, aj by už mohol konečne... Inak pokiaľ mne niekto zavolá, ja sa nezľaknem. Včak čo, telefonuje on, platí ten hovor tiež on... a niekedy aj taký telefonát poteší

nespím :-( ani s chlapmi z FB :-( ani so ženami :-(

Nežárlí, není idiot.

Priiznávam, že som veľmi vzťahovačná.Ale vždy sa ma dotkne, keď niekto je niekoľko hodímn na FB a ani nemá tú námahu zareagovať na môj dotaz.Jeden príklad. Bývalý spolužiak pracuje pri filne a moja bývalá študentka sa chystala na prijímačky VŠ filmová kritika. Tak som mu napísala na FBa poprosila som ho, či nevie mi niečo o tých prijímačkáchh napísať. Neodpovedal ani vetou"Žiaľ neporadím ti" alebo tak nejako.A to som saneopýtala kvôli sebe.

no to hej, ale ja som sa nepýtala kvôli sebe...