Myslím si, že je to presne, ako to v tej knihe píšu.Tiež so ju čítala a až spätne som si uvedomovala, ako som "zbalila" svojho muža. Tak, že som s ním bola rada, ale dávala som mu najavo, že vydržím úplne v pohode aj bez neho. Išiel za mnou "ako pes" - prepáčte ten výraz. Čo sa ale stáva neskôr v manželstve? Mala som istotu a aj on - prestali sme si byť výzvou, tak išiel, tam kde výzva bola. Preto si myslím, nieje "v poriadku" dávať partnerovi  úplnú istotu, že som len jeho. Hlavne musím byť svoja.  Myslím si, že muži potrebujú byť lovcami a ženy im to majú "umožniť". Aj v manželstve.