.... najskor plne prsty kecov a potom by uz presla radsej na virtualny ... lepi ti, co?

To je fakt, když si vzpomenu, co potencionálních životů uschne, je spláchnuto při sprchování, utopeno při společné koupeli. . Hrůza

Náhodou, co když by to byl potencionální nekrofil :coll:

  Ale pořád lepší je to žabí sperma, co si k té dvanáctce občas dám.

...hmm.....zkusím hádat, jo? .....zelenou? .... co? ... uhádla jsem?

sunny prave preto by som siel k psychologovi - aby si potom neplakala ze namiesto zivota si sa placala v "osobnom zlyhani"
chodil som k psychologovi a za osobne zlyhanie som to nepovazoval - pomohlo mi to pozriet sa na svoj problem inak a uvedomit si vela veci

Sunny, tohle ti psycholog nikdy neřekne !!!!!!!!! Neboj se, on tě neukousne ...... co ztratíš tím, že tam půjdeš?

sunny mozes sa objednat telefonicky - este sa mi nestalo ze by som sa "stretol s niekym v cakarni". Vzdy som tam bol sam - ale bol som objednany.

ale ked sa mi tieto stavy vyskutuju len malokedy,aj tak by som mala psychologa navstivit?nechcem dopadnut tak ze vzdy ked sa mi v zivote naskytne problem,budem bezat k psychologovi..

ved jasne,kazdy obcas potrebuje nejaku pomoc a kazdy ju hlada inde,niekto u psychologa,nemyslim ze je na tom nieco zle...len mam z toho trochu strach

Minulý rok mě srazilo auto a když mě přivezli do nemocnice, byla jsem celá pomlácená a zkrvavená, nevěděla jsem vůbec co se mnou bude. V tu chvíli jsem se strašně bála smrti a modlila se, at tu můžu ještě chvíli zůstat...
Nebylo to příjemný, ale jednou se tomu nevyhneme. Proto je lepší se tím ted nezaobírat, vždyt po smrti nás čeká jistě ještě něco hezkýho. Nebo alespon já tomu věřím.

Sunny, keď som mala 18 rokov, tak mi v tom období zomreli 3 kamaráti. Jeden na rakovinu lymfatických uzlín, jeden bol pilot vrtulníka a o dva týždne sa mu mal narodiť syn, jeden mal rakovinu jedného vajíčka. A aby to nebolo všetko, pred maturitou mi zomrela moja najmladšia teta, ktorá mi bola veľmi blízka. ......začala som sa báť tmy, mala som stiesnené pocity v noci, keď som sa zobudila, nemohla som opäť zaspať, nedalo sa, lebo sa mi zdalo, že ležím v rakve. Môj panický strach sa začal prejavovať aj v bežnom živote. Niekam som cestovala v električke a celým telom ma opantala panika, strach, stiesnenosť. Začalo mi biť srdce a samozrejme, že som sa rozhodla vrátiť sa domov a nikam neísť. Raz mi mama povedala, že ma objednala na psychiatriu do FN. Bolo mi povedané, že ak bude potrebné, tak si ma tam nechajú. Prišla som tam - do čakárne a čakala som. Otvorili sa dvere a v nich sa objavila zvláštna, veľká ženská s neporiadnymi, rozcuchanými, kučeravými vlasmi s čelenkou na čele. Začala sa ma zhurta vypypovať na moje detstvo, čo sa mi vlastne prihodilo a na mňa to bolo nejako rýchlo. Pochopila som, že nemá na mňa čas a ja sa neviem tak rýchlo otvoriť človeku, ktorý pôsobí na mňa ako keby bol sám bláznom. Tak som sa rozhodla, že tam už nepôjdem a vyriešim si to sama. Keď sa mi vracali v noci a aj cez deň stavy úzkosti, vždy som sa ukľudňovala, utišovala a myslela som na ostatných spiacich pokojným, hlbokým spánkom. Cez deň som to predýchavala pravidelným hlbokým nádychom a výdychom. Časom to prešlo a už sa to nevrátilo.
A ak niekedy mám naozaj strach, keď napr. chodím po horách a som nad priepasťou alebo musím prejsť lavínovým žľabom, tak vždy pracujem so svojou mysľou a dodávam si odvahy a sily. ...neopúšťam sa.
Neviem, či ti to pomôže, ale naozaj urob pre seba to najlepšie a to, čo sa ti ponúka. Skús vyskúšať všetko, nevieš čo na teba zaberie...

oxi...kdo tady mluvil o 5-ti číslech za den při dovolené???