Ak si dojatý až k slzám pri pohľade na utrpenie,
ak cítiš, že ti srdce prudko búcha v prítomnosti
tej alebo onej osoby,
to nie je z lásky, ale z citovosti.

Ak ťa opantala jeho pokojná sila alebo jej čaro,
ak sa očarený oddáš,
to nie je láska, ale porážka.

Ak si vzrušený, nadchýňaš sa jej krásou a hltáš ju
pre pôžitok, ak pokladáš jeho um za pozoruhodný
a vyhľadávaš s potešením rozhovor s ním,
to nie je láska, ale obdiv.

Ak dychtíš zo všetkých síl získať jej pohľad,
nežnosť, bozk, ak si ochotný na všetko,
aby si ju mohol držať v náručí, mať jej telo,
to nie je láska, je to len naliehavé želanie
zrodené z tvojej zmyselnosti.

Milovať neznamená byť iným vzrušený, cítiť
k inému náklonnosť, oddať sa mu, obdivovať ho,
túžiť po ňom chcieť sa ho zmocniť. Milovať v podstate znamená darovať sa
inému a iným. Milovať, to neznamená cítiť.

Ak s láskou čakáš, až ťa bude hnať tvoja citovosť
budeš na zemi milovať len málo ľudí.. a určite nie svojich nepriateľov.
Milovať, to nie je nijaké pudové pohnutie,
to je vedomé rozhodnutie tvojej vôle ísť
v ústrety iným a darovať sa im.
(Quoist).