Ahojte, konečne sa dostávam k slohovke

Dňa 11. 1. 2007 som nastúpila do nemocnice po 9 dňovom prenášaní bola som už z tehotenstva strašne unavená a chodila som do pôrodnice už 2 týždne ako na klavír, kde mi pichali estrogenové injekcie na prípravu pôrodných ciest keďže stále sa nič nejavilo, že by malo dojst v najbližsej dobe k porodu, no nepomahalo nic, stale som bola otvorena tak na pol prsta až prst, bez kontrakcii ci akehokolvek tvrdnutia brucha, rano hned po prijati ma nejaký "milý" doktor zbavil rucne hlienovej zatky, videla som vsetky hviezdy, potom ma odniesli vedla porodnej sály do miestnosti s názvom I. doba porodna, tam ma napojili na 6 hodinovu infuziu oxytocínu, ktorý mi mal porod vyvolat, stale ma monitorovali, ci nezaznamenaju nejake kontrakcie, žial ani ked dokvapkala posledná kvapka 500 ml oxytocinu nedialo sa nic, o 17nastej ked už som si ani necitila ruku sa rozhodli, že ma napoja na dalsiu flasu oxytocinu o 23tej ked už som bola napoly mrtva, ma odpojili s tým, že ani tak sa nalez nepomohol a maternica absolutne na oxytocin nreaguje, pritom vedla mna už vzdychala v kontrakciach baba co sa jej oxytocin nedostal ani z polovice do tela, stracala som totálne nadej, že by som mohla vobec niekedy porodit, bola som priserne unavena, vedla baba porodila a ja som poprosila ci by ma nemohli preložit na izbu, lebo aj tak sa nic nedeje a ja som priserne unavena, tak ma pustili na izbu, na druhý den v piatok bola velka vizita s tým, že ma prezrel primár a vyriekol tu osudovu vetu, v ktorej som ani netušila kolko bolesti sa este bude skrývat, zavedieme prostalgínovu tabletku do pošvy, mali to ako poslednu nadej, že sa otvorim, no den predtým mi Dr. vravela, že prostalgin sa zavadzat nesmie pokial žena nie je otvorena aspon na 3 prsty, lebo potom je to iba sadisticke mučenie u mna to vsak primár zpraktizoval, ja som si myslela, že ani to u mna nezaberie no bola to "zazracna tabletka bolesti" ako som neskor zistila, o 15nastej mi zaviedla Dr. prostalgin 3 hodiny som mala len ležat aby sa dobre vstrebal do krcka maternice medzitým som si zdriemla, vstala som o 18nastej a necitila som vobec nic, este prisiel za mnou na navstevz muž kecali sme vsetko bolo v pohode, ked odisiel zacala som okolo 20tej pocitovat bolesti ako pred menstruaciou, okolo 21tej sa bolesti tak zosilnili, že som zacala plakat, isla som na monitor kde zaznamenali kontrakcie už v pravidelnejsich intervaloch, zavolali Dr. ta ma bolestivo vysetrila na koze pricom mi odtiekla plodova voda, kazali mi zobrat si hygienicke potreby a presunut sa z oddelenia sestonedelia ku sále, to co potom nasledovalo možem pomenovat iba jediným slovom horor prveho stupna, po 21tej a po odtoku plodovej vody mi zacali priserne kontrakcie, ktoré som ani nestačila predýchavat, pretože nemali medzi sebou skoro žiadny interval a to som poucena z "mudrych knih" o 15, 20,10 a napokon 5 minutových kontrakciach, no u mna vsetko zacalo prebiehat uplne inak neučebnicovo a ja som upadala do strasnej uzkosti, mala som kontrakcie po 20 max. 30 sekundach a boli to teda poriadne stahy, tým, že som nebola vobec otvorena, tie bolesti boli priserne, umelo vyvolaný porod je bolestivejsi vedela som to, ale netusila som, že to bude až v takej intenzite, medzitým do mna stale niekto sprtal a snažil sa mi krcek nasilu roztahovat, zacala som už aj kricat, lebo bolest bola nevydržatelna a stale ked si do mna prisiel niekto "zavrtat" kricala som len nech pocka na tu vlnu bolesti kým odozneje, najhorsie na tom vsetkom bolo to, že som akurat "chytla" najhorsi personal sestriciek aký som mohla ked som sa skrucala v "prostalginovej" bolesti kricali na mna nech sa ukludnim že vsetko sa da ked sa chce a potom sestricka povedala najvacsiu sprostost aku som kedy v živote pocula, co nespite? vsak si pospite? a ja jej vravim, že ci si robi srandu ked už som sa od bolesti zvijala pri železnej tyči na posteli a nevladala som už ani slzu vyronit, ona si luštila križovky a len krutila nado mnou hlavou, že preco tak vystrajam a že vsetko sa da aj pospat si, nechapal som jej reakciu, stale na mna len zazerala a nijako ma nepovzbudzovala dokonca mi zahlasila ked si tak pohodlne sedela v kresle, že možno z porodu nebude nic, že možno sa aj tak neotvorim toto vyhlasenie ma skoro zabilo, trpela som v ukrutných bolestiach kricala a pri prezreti stale skonstatovali, že nalez sa vraj nepohol, sledovala som v bolestiach hodiny na stene, odbijala polnoc a ja som bola plna zufalstva, rozmyslala som len nad tým ci to prežijem, nevedela som si nijako pomoct, zavolali ma na klystir, vycistila som sa a isla som do sprchy horuca voda trocha pomahala ale aj tak som sa musela držat steny a kricala som v bolestiach, na sále som pocula vykriky baby, ktorá rodila predo mnou, bola noc vsade ticho a ja som nevedela co zo sebou, v miestnosti som bola len s po*n sestrickou, ktora niekedy uplne zmizla vedla na sálu, snažila som sa tie bolesti rozchodit, ale kedže som už par noci vobec nespala zacala som stracat silu, akurat prisla sestricka a navrieskala na mna nech nechodim po chodbe, že to nemožem, tak som sa v bolestiach presunula ku zachodu tak som plakala, chcela som zavolat mužovi, no vrieskali na mna že mobil musim mat vypnutý a že naco ho mam sem volat ked porod nastane niekedy nad ranom, zufalstvo sa u mna stupnalo niekedy okolo 2hej hodiny, ked už sa nalez znacne pohol a ja som citila tlaky na konecnik ked som sla na wc som kricala na sestricku, že už mam tlaky na konecnik a malý už asi pojde, viete co urobila? prevratila očami a zabuchla mi dvere pred nosom a odisla, sama som ostala s prisernými tlakmi, myslela som, že malý zo mna vypadne, ked som sa doplazila do miestnosti druhá sestricka spala na nemocnicnej posteli nechapala som!!! doktorka nikde, bola som na vsetko sama, ked som už doslova kricala prisernou bolestou a žiadala o epidural len mi povedali, že to trebalo mat dohodnute a nech sa ukludnim, lebo aj tak nic nedostanem, lebo dneska v pordnici nikto nie je, este na mna zacala zjapat sestricka ako možem tak negativne mysliet!!!??? a že nebudem mat siulu k porodu a ci chcem aby sa mi dieta zadusilo, tak s tým ma uplne odstavila, beznadej bola stale vacsia, psychicka podpora zo strany personalu žiadna, tlaky na konecnik stale vacsie, až konecne ma druha sestricka vysetrila a skonstatovala, že sa to pohlo, este chvilu som vrieskala a ked hodiny ukazovali 3 povedala mi, že ak chcem možem zavolat mužovi, predtým nezabudla podotknut, že naco sa ma chudak trepat teraz v noci za mnou, co som uplne nechapala ako može nieco take vobec vyslovit, muž pri porode chcel byt a bol pripravený prist kedykolvek hoci spat aj na lavicke, tak som mu zavolala, prezliekol sa do sterilneho nemocnicneho oblecenia a poviem Vám hoci som mala tie najukrutnejsie bolesti bol pre mna velkou podporou ked som od bolesti už opierala a buchala hlavu do okna hladil ma a stále opakoval moja vydrž!, potom som mala vyliez na porodne kreslo kde som si mala zdvihnut jednu noho, opierala som sa pri velkých vlnach kontrakcie o mužovu ruku a kricala, že to už nevydržím, zavolali Dr. že rodím, prezrela ma a preložili mi obe nohy na obruce a zaviazali, kazali zatvorit oci a pri najvacsej bolesti tlacit, zatlacila som, pocitila somobrovský tlak v hlave a zakricala z plneho hrdla, sestricka na mna kricala, že bez zvuku, no nedalo sa, kricali na mna kedy nadych kedy tlacit, zadržat dych snažila som sa robit vsetko tak ako mi vraveli, už som pomaly ani nevnimala citila osm nieco akokeby derealizaciu akokeby som sa zhrazu ocitla v inom svete a cakala co sa bude diat že bud praskenm na tisic malických ciastociek, umriem, alebo posledná možnost, že to predsa len prežijem povzbudilo ma až zahlásenie Dr. že vidím, že vlásky ma po tatkovi, pomyslela som si, jéminecku preda sa mi podarilo vytlôacit hlavicku! to je už len krocik k narodeniu! este asi 3 krat som zatlacila a pocítila nenormálnu ulavu, zrazu som mohla dýchat, bolest ustala, nastalo ticho videla som na rukach doktorky nasho Samuela, videla som vajicka takže sa mi potvrdilo, že je to chlapcek, za par sekund zaplakal, hned ho odniesli prec okupali a doniesli naspat ukazali mi ho bol to strasne zvlastny pocit ja mám dieta! dookola som len opakovala jednu vetu Moj Samuel, moj Samuel! po chvili som si uvedomila, že musim este pordit placentu, sestricka mi zacala tlacit na hornu cast brucha a Dr. tahala pupocnu snuru, porodenie placenty už nebolo bolestivé, vyklzla rýchlo, ceresnickou na torte bolo šitie tam som sa nakricala tiež, muesli ma 4x narezat, lebo malý bol velký, bola som roztrhana zvnutra az z vonku až ku stehu, sitie velmi bolelo, trvalo vyse polhodiny, velmi som zacala krvacat a neslo to zastavit, Dr. sa ma opýtala ci som pocas tehotenstva nemala nejaký zapal, lebo mam velmi slabu sliznicu, nevedela ma zasit, bola som napchata zrkadlami, železami a tamponmi citila som ako sa zo mna valí krv, po nejakých 40 minutach ma ako tak dala do kopy a povedala nech mi donesu infuziu, lebo som stratila vela krvi, zaklonila som hlavu a pozrela na muža ma l oci zavrete a bolo mu ocividne zle, pocula som ako Dr. povedala pripravte infuziu aj pre pána, nakoniec mu kazala si čupnut, lebo že musia ratovat v pripade potreby mna a nie aj jeho manžík si klakol vstal a bolo lepsie, prisla na nho totalna slabost. Potom mi prisli povedat miery malého, Samko sa narodil 13.1. 2007 o 3:40 mal 3 770g a 52 cm, appagar skore 10 a rval najviac zo vsetkých silný, zdravý chlapcek! citila som ulavu, stastie a zvlastny pocit, že som toto vsetko prežila. Este mi stekala infuzia žilou a už som smskovala zrazu bolo vsetko prec, hoci ubolena, emociami znicena, ale vysledok mi vlial novu energiu do tela a tak sme s manžíkom hned oznamovali rodine Samkov prichod na svet, este zo stola som volala mame, manžel rodicom, bol to krasny pocit. Este 2 hodiny ma nechali ležat na chrbte s infuziou v ruke kricala som, že ma priserne bolia križe ci sa možem otocit nabehla ta príserna sestra a povedala, že nie, pritom ked som sa po porode pýtala baby co ležala so mnou na izbe mi povedala, že jej dovolili ležat na boku aj nohu si mohla vyložit, vyslovene som tej sestricke nesadla, ale nevadi, ako sa vravi co cloveka nezabije to ho posilní. Teraz som už doma, mám tuto traumu za sebou a pri sebe nadherne zdrave moje dietatko. Jedno vsak viem, že v buducnosti už bez epiduralky rodit nebudem!