Včera mi moja 7 ročná dcérka povedala, čo sa stalo v jej škole.
Moja dcérka je druháčka na základnej škole. Po dve rána, keď ju moja mama odprevadila do školy, videla ako starší žiaci majú spreje v rukách a dohovárajú sa na vyfarbení školského areálu. Druhý deň ráno, moja dcérka zbadala, že už niečo nastriekali a boli to tí istí chlapci, ako predošlý deň. Tak to povedala pani učiteľke. Pani učiteľka nelenila, povedala to svojej nadriadenej, pravdepodobne zástupkyni školy. Tá zobrala za ruku moju 7 ročnú dcérku a s ňou chodila po triedach druhého stupňa, aby moja dcérka ukázala a identifikovala týchto nezbedníkov. Tí sa samozrejme ohradzovali, že to oni neboli, ale aj tak im bolo prikázané, aby tieto maľby umyli.
Potom sa ma moja dcérka spýtala, či urobila dobre. Samozrejme, že som jej povedala, že keď vidí, že sa niečo naokolo zlé robí, tak to treba povedať a upozorniť na to.
Ale čo sa mi naozaj nepáčilo, bolo jednanie tej zástupkyne riaditeľky. Nepáčilo sa mi a zdá sa mi to vrcholne neetické a nepedagogické, že vystaví malé dievčatko identifikácii vinníkov. Jednoducho sa bojím o moju dcérku. Bojím sa splašených adolescentných hláv 13 až 15 ročných chlapcov. Myslím si, že tá pedagogička nemala právo, vystaviť moju dcéru riziku identifikácie a možnej pomsty.
Máte podobné skúsenosti?

Možno je to napísané chaoticky, mám z toho celého zlý pocit.

Upravil(a) Emma (1. 12. 2006 15:48)