14. února : Váení uivatelé, vkládat zde odkazy na různé e-shopy a stránky je přísně zakázáno, je to poruení Pravidel. Takové příspěvky budou smazány. Děkujeme za pochopení! 14. února : Kyjevské smaené fazole. I bez masa se dá připravit skvělý oběd! 14. února : Menopauza mění vzhled eny. Na co vechno má vliv kolísající hladina hormonů |
|
|
prave som sa rozpravala s mojim nevlastnym (skoro) synom. o jeho vztahu s otcom. preco je tak tazke hladat slova ktore by nezranili, pomohli a zaroven aspon ciastocne ospravedlnili ciny dospelych? som s jeho otcom viac ako 4 roky, planujeme sa zobrat a mat deti. partnerov syn zije s partnerom a ma 13 rokov. problem je v tom,ze si akosi k sebe nevedia najst cestu. maly zil s matkou az do 11tich rokov a posledne 2 roky je s otcom. partner proste nebol zvyknuty,ze ma dieta a teraz ked ma doma pubertaka tak nema s nim trpezlivost, stale po nom hulaka za bordel ( tlacia sa obaja v jednej izbe), malokedy ho niekam zoberie, mysli si,ze mlady je uz dost velky na to aby sa zabavil sam.
ked som sa s malym dnes rozpravala, tak mi povedal ako to je, ako mu je luto, ze ho otec nikam nezobrie, ze kamosov otec s nim travi viac casu ako jeho vlastny otec. je mi to luto, v minulosti sa stalo vela veci kvoli ktorym sa popretrhali vztahy a znicilo sa to co bolo dobre, to uz nikto neodcini. nechcem obhajovat mojho priatela, lebo nesuhlasim s tym aky ma vztah k synovi. on ho lubi a dal by mu aj posledne, to viem, len to nevie dat najavo, nevie ako sa spravat k pubertakovi a je prilis lenivy, aby sa obetoval a robil aj to co ho nebavi kvoli synovi.
ja pre nich dokazem dorganizovat spolocne travenie casu, aj futbal hram s mladym aj kopu inych veci, on je tomu sice rad a oceni to, ale stale som pre neho "cudzia osoba" a tuzi po tom,aby jeho otec prejavil viac zaujmu. naozaj ma to zerie,ale nedokazem s tym pohnut. s malym sa rozpravame, ale jedine co mozem, je snazit sa mu vysvetlit preco je vsetko tak ako je. s partnerom som sa tiez rozpravala, ale on uzna ze mam pravdu, povie,ze to tak naozaj je, ale nic sa nezmeni. som v slepej ulicke. zalezi mi na nich oboch a neviem ako im pomoct opravit ten polorozpadnuty most co ich este spaja.
len som to potrebovala napisat, dostat to zo seba.
Není tady
jsem jen laik, ale vidim to tak, ze detem je obecne uplne fuk, jake problemy maji rodice. Oni maji svuj svet, svoje potreby a svoje pozadavky. Rodic se jim chte nechte "musi" prizpusobit.
Nevim jak se stalo, ze do 11i zil chlapec s matkou a nyni s otcem ... nevim do kdy zil otec s rodinou a nemam nejmensi poneti jestli je vubec schopen mit vztah k detem ... ono "dal by mu aj posledne" je to posledni, co nekoho zajima - hezci by bylo zamenit to za "udelal by pro nej i to posledni". Otec se nemusi, konec koncu, obetovat aby delal co bavi synka - mohou delat neco co je bavi oba, muze zkusit v synovi vzbudit zajem o jeho zaliby ... a nebo si otec muze osvojit synovo zaliby.
Dite neni nas inventar a ani my nejsme inventarem v jeho zivote ... nechci se vaseho pritele dotknout, ale bylo by lepsi, kdyby si syna ziskal zavcas - pokud si totiz neziska jeho uctu, bude s nim mit za par let velke problemy. Je opravdu nejvyssi cas.
Není tady
Lukas napsal(a):
jsem jen laik, ale vidim to tak, ze detem je obecne uplne fuk, jake problemy maji rodice. Oni maji svuj svet, svoje potreby a svoje pozadavky. Rodic se jim chte nechte "musi" prizpusobit.
Nevim jak se stalo, ze do 11i zil chlapec s matkou a nyni s otcem ... nevim do kdy zil otec s rodinou a nemam nejmensi poneti jestli je vubec schopen mit vztah k detem ... ono "dal by mu aj posledne" je to posledni, co nekoho zajima - hezci by bylo zamenit to za "udelal by pro nej i to posledni". Otec se nemusi, konec koncu, obetovat aby delal co bavi synka - mohou delat neco co je bavi oba, muze zkusit v synovi vzbudit zajem o jeho zaliby ... a nebo si otec muze osvojit synovo zaliby.
Dite neni nas inventar a ani my nejsme inventarem v jeho zivote ... nechci se vaseho pritele dotknout, ale bylo by lepsi, kdyby si syna ziskal zavcas - pokud si totiz neziska jeho uctu, bude s nim mit za par let velke problemy. Je opravdu nejvyssi cas.
suhlasim s tym co ste napisal a snazim sa to vysvetlit aj partnerovi, ale zatial sa mi to nepodarilo.
syn zil s matkou dovtedy pokial nestratila strechu nad hlavou a nebola schopna sa o neho nadalej postarat, tak ho dobrovolne dala otcovi, hoci predtym robila problemy pri stretavani sa syna s otcom. su rozvedeny a neziju v spolocnej domacnosti od synovych 4-och rokov. vlastne od tich chlapcovi styroch rokov kedy chlapec dostal "noveho otca" jeho biologicky otec s nim netravil vela casu a nevychovaval ho. teraz ho ma zrazu doma ked je chlapec v puberte a nezvlada to. maju spolocnu len jedinu zalubu a tou su pocitace, v tej oblasti sa zhodnu, inak takmer nic. partner nie je sportovo zalozeny a chlapec mu vycita napriklad,ze s nim nechodi hravat fotbal.
Není tady
martinaa napsal(a):
prave som sa rozpravala s mojim nevlastnym (skoro) synom. o jeho vztahu s otcom. preco je tak tazke hladat slova ktore by nezranili, pomohli a zaroven aspon ciastocne ospravedlnili ciny dospelych? som s jeho otcom viac ako 4 roky, planujeme sa zobrat a mat deti. partnerov syn zije s partnerom a ma 13 rokov. problem je v tom,ze si akosi k sebe nevedia najst cestu. maly zil s matkou az do 11tich rokov a posledne 2 roky je s otcom. partner proste nebol zvyknuty,ze ma dieta a teraz ked ma doma pubertaka tak nema s nim trpezlivost, stale po nom hulaka za bordel ( tlacia sa obaja v jednej izbe), malokedy ho niekam zoberie, mysli si,ze mlady je uz dost velky na to aby sa zabavil sam.
ked som sa s malym dnes rozpravala, tak mi povedal ako to je, ako mu je luto, ze ho otec nikam nezobrie, ze kamosov otec s nim travi viac casu ako jeho vlastny otec. je mi to luto, v minulosti sa stalo vela veci kvoli ktorym sa popretrhali vztahy a znicilo sa to co bolo dobre, to uz nikto neodcini. nechcem obhajovat mojho priatela, lebo nesuhlasim s tym aky ma vztah k synovi. on ho lubi a dal by mu aj posledne, to viem, len to nevie dat najavo, nevie ako sa spravat k pubertakovi a je prilis lenivy, aby sa obetoval a robil aj to co ho nebavi kvoli synovi.
ja pre nich dokazem dorganizovat spolocne travenie casu, aj futbal hram s mladym aj kopu inych veci, on je tomu sice rad a oceni to, ale stale som pre neho "cudzia osoba" a tuzi po tom,aby jeho otec prejavil viac zaujmu. naozaj ma to zerie,ale nedokazem s tym pohnut. s malym sa rozpravame, ale jedine co mozem, je snazit sa mu vysvetlit preco je vsetko tak ako je. s partnerom som sa tiez rozpravala, ale on uzna ze mam pravdu, povie,ze to tak naozaj je, ale nic sa nezmeni. som v slepej ulicke. zalezi mi na nich oboch a neviem ako im pomoct opravit ten polorozpadnuty most co ich este spaja.
len som to potrebovala napisat, dostat to zo seba.
Rob,, čo povauje za správne, ale zmier sa s tým, e nemôe vies za druhých ich vzahy. Vytrpela som si veža bolesti presne v takej siutácii, akú zaíva ty, len mladý bol s BM od svojich 7 mesiacov a matka nejavila záujem vôbec, bohuiaž. Keď som sa vyskytla ja, mladý mal 6 rokov... Zvá, čo je v tvojich silách, a neprepínaj ich v bojoch, ktoré nie sú tvoje.
Není tady